Ja sa tiež pridám k meditácií a čo sa týka teda zážitkov. Spravidla ich zatiaľ nemávam a vôbec, snažím sa skôr neočakávať nejaké zážitky, aby sa mi nestalo, že sa upnem na predstavu, že pri nich musia nejaké byť. A takisto tu vynechám otázku, čo to vlastne je meditácia resp. druh, viem, že sú rôzne predstavy o tom, čo to je a zaiste sa to rieši v inej téme. Každopádne mám potrebu sa s vami podeliť takisto o istý zážitok... a ešte predtým, spravidla mi ide sprvu o uvoľnenie tela a svalov a o utíšenie mysle a robím to tak, že sa snažím vnímať len prítomnosť. Ak náhodou zabieham k dákym predstavám, myšlienkam, tak ich len zaregistrujem a nasmerujem k opätovnému sledovaniu vlastného dýchania... a raz takto som až dvakrát mal zvláštne obrazy, zrazu po istej dobe. Náhle sa akoby vnútorným zrakom za zavretými očami vynorili. Bolo to zvláštne. Čím? Tieto obrazy boli také živé, plastické, ako keď sa na niečo aj reálne pozeráte....odlišné od predstáv, keď si niečo človek predstavuje. Raz to bolo to, že : Som videl akoby poštovú schránku na dverách mojej izby a v nej boli žlté kvety, dva nádherné.... v druhom prípade opäť kvety. Tentokrát som akoby pred sebou pri posteli sa náhle pozeral na stolík s vázou keramickou a v nej boli tri nádherné žlté kvety, opäť. Jemne sa hýbali, akoby v izbe fúkal jemný vánok. V oboch prípadoch však realita je iná t.j. nič také v izbe nemám. Zrejme to niečo symbolicky znamená, ale čo, to neviem. Prekvapila ma však živosť, plasticita obrozov a toho,že som sa na to díval......netrvalo to dlho. Postupne začali zaujímavo.. slabnúť, akoby blednúť až šedivieť a tak...a koniec. Čo to mohlo byť?
