Home

[Leito]

Stretol som sa s istou knihou v ktorej autor pise o tom ako za pomoci odstranenia myslienok presnejsie, ze sa viac nebudeme stotoznovat so svojimi myslienkami (ktore nas udajne ovladaju). Ked prestaneme mysliet na minulost a buducnost a sustredime sa vilucne na pritomny okamzik, a este inich drobnosti, dosiahneme akehosi spojenia s nasim pravim ja, nasim Bytim. A docielime tim trvalu zmenu vedomia. V sucasnom stave neustale pouzivame mysel, ale v onom novom stave ju budeme pouzivat iba ked chceme, dokonca bude nase myslenie efektivnejsie a kreativnejsie, a pohlad na svet nam bude pripadat uplne iny.
Autor : ECKHART TOLLE, Nazou knihy : MOC PRITOMNEHO OKAMZIKU

Chcel som sa opitat ci sa niekto z vas s niecim takim nahodu nestretol a co si o tom myslite vy...

Vopred diki za akukolvek odpoved..

[Zrak1]

Za seba. Čítal som ju viac krát a je to určite veľmi dobrý spôsob, ako sa niekam posunúť. Autor veľmi dobre vie o čom hovorí. Táto knižka stojí za dlhodobé štúdium a aplikovanie tých vecí na sebe samom.

Rado

[Leito]

Zrak1, a vyskusal si to aj na vlastnej kozi ??

[Zrak1]

Práca so svojou mysľou je niečo, čo sa nedá preskočiť vo svojom vývoji. Rozdiel je len v tom, že buď si to uvedomuješ, že niečo také robíš, alebo nie. Ak je to vedome, je to podľa mňa rýchlejšie. Nemôžem povedať, že či som to vyskúšal alebo nie, pretože ak niečo len skúšaš, tak to skutočne nerobíš, len to skúšaš. Takže nie, neskúšal som to, u mňa to bolo tak, že inej možnosti niet.

Ono, každá jedna dobrá knižka zaoberajúca sa duchovným vývojom hovorí vlastne to isté, len inými slovami. V každej jednej takejto knižke nájdeš niečo, čo Ťa môže posunúť. V tejto je to vyjadrené formou uvedomovania si emocionálneho tela bolesti a súvislosti s ním, ukázané na praktických príkladoch. Je to povedané tak polopatisticky, aby to mal možnosť pochopiť každý. Nie každý to však dokáže prijať.

v konečnom dôsledku, ak chceme nájsť seba samého, nájsť zmysel nášho bytia tu na Zemi v našich telách, je to skutočne o čistom chcení. Potom o rozhodovaní sa a uvedomovaní sa, preciťovaní sa. Ako som napísal, z mojej skúsenosti je najkratšou cestou robiť v živote čo najviac takých vecí, ktoré nám prinášajú radosť. Ostatné príde postupne automaticky. Radosť prináša radosť. Je to tak jednoduché, až je to pre nás ťažké, pretože sa nedokážeme ako ľudia uspokojiť s niečím, čo si nevyžaduje "tvrdú prácu". Ako ľudia v tejto spoločnosti sa máme veľmi málo radi. Nemáme radi sami seba a ak niečo dostaneme ľahko, tak si povieme, že si to nezaslúžime a tak svoje šťastie, ktoré všetci hľadáme vonku, odmietame. Rob veci, ktoré Ťa tešia. To je moja rada.

[jeankashiro]

práca s mysľou vychádza z budhistickej filozofie

[WhiteWolfSix]

Práca s mysľou má omnoho staršie korene ako je budhizmus.

[Ldyb]

[giorgia]

Zaujímalo by ma či tu niektorí z vás majú deti ktorí sa venujú meditácii ,kontemplácii nazvime to akokoľvek,pretože mne sa práca s myslou popri 3 deťoch absolutné vymyká zpod kontroly a to sa snažím zatvárať utekať aspoň občas sama so sebou.Venovala som sa v minulosti kryja joge skúšala som holotropné dýchanie....Mne to príde tak, že tieto 2 veci matrerstvo a byť sám sebou nejdú akosi k sebe

[WhiteWolfSix]

Veľmi záleží na tom aké veľké/malé sú deti, o ktoré sa staráš. V určitom období ich života je potrebné, aby si sa im naplno venovala a akékoľvek meditačno-kontemplačné techniky by mali ísť bokom. Toto je však samozrejme individuálne a ak to niektorá mamička dokáže skĺbiť, je to fajn no určite by som to nerobil nasilu.

A aby som odpovedal na Tvoju otázku, sám mam len jedného syna.