Sen začal takto:
Vyšiel som z domu von. Pod lipou pri našom dome som v tráve zbadal stáť dievčinu, plavovlasú, s dlhšími viacmenej rovnými vlasmi. Odetá bola v bielych šatách, ktoré mala skoro až po zem, neboli zo žiadne vyčačkané čaty, od svadobných mali ďaleko, boli jednoduché, proste asi také ako majú na sebe anjeli, ale boli to ženské jednoduché šaty. Asociácia dievčiny s anjelom ma ani nenapadla, a myslím, že nie je na mieste. Ako som už spomínal v dávnom príspevku, cítil som čosi zvláštne, akoby sme sa už dávno poznali. A cítil som, že sa chce so mnou objať. No mal som rozpaky, váhal som či ju mám ísť objať (hoci v srdci som veľmi chcel), pretože som vzápätí pomyslel na svoju vtedajšiu priateľku, že by to voči nej nebolo fér. A v tom (a túto vec som zamlčal) ku mne prehovoril zhora, z neba, hlas, ktorý vlastne fyzicky počuť nebolo, ale jasne som rozumel čo mi hovorí. No vnímal som ho ako hlboký a nebo prestupujúci, ako vysoko duchovnú vibráciu. Hovoril: "Nemusíš mať zábrany to dievča objať. Tvoja priateľka ťa aj tak skutočne nemiluje, pretože len bola presvedčená, aby ťa milovala, nahovoril si jej cez ukrytú identitu o sebe veci, ktoré ju presvedčili, aby bola s tebou a myslela si, že ťa miluje. To dievča pod lipou, čo čaká na tvoje objatie, je tá skutočne pravá pre teba. Raz sa stretnete a budete spolu. Taký je osud. Ona je tvojou polovičkou." Znenie slov nie je presné a ani nemôže byť presné, preto ten hlas z hora nehovoril slovami, ale myšlienkou, telepaticky. Preto je to voľný výklad jeho významu, ktorý v sne mi bol automaticky jasný, hoci som nepočul žiadne slová. V momente ako hlas dopovedal (bol to len krátky okamih), som takmer akoby automaticky šiel to dievča objať. Bez zábran, proste som šiel urobiť to, čo som chcel už ked som ju videl. Prišiel som raz dva k nej a objal ju. Objatie bolo nádherné a v momente, ako som ju objal, som nepochyboval, že ju milujem. V tom okolo šla moja mama po ceste. Mal som strach, že mama si pomyslí niečo zlé, že mi to bude vyčítať, lebo objímam iné dievča, a mama predsa vie s kým chodím. Ale nič také sa nestalo, mama sa na nás len usmiala, akoby nič, a šla po ceste ďalej. Potom som šiel dievčinu odprevadiť domov. Bývala bud v strede našej dediny, ale v susednej dedine. To si už nepamätám, pretože to aj v samotnom sne bolo veľmi nejasné. Neviem ani to, či sa cestou so mnou rozprávala. Potom som sa vrátil domov a pobudol doma nejaký čas (aj to je nejasné čo som doma robil). Až kým sediac na gauči v kuchyni pri okne, sa mi po nej nezacnelo. A tu začína druhá časť sna, ktorú kvôli prehľadnosti presuniem na ďalší odstavec.
Keď mi pri tom okne začala chýbať, jednoducho som sa vzápätí vybral za ňou. Šiel som dole dedinou, najprv normálnym krokom (cestou som minul asi aj nejakých ľudí), no v polovici cesty som nejakým činom zistil, že sa môžem hýbať aj oveľa rýchlejšie. Jednoducho som sa začal nohami po asfaltovej ceste kĺzať ako na korčuliach, hoci som žiadne korčule nemal, a ani skúsenosť s jazdou na nich tiež, ale proste ten pohyb bol ako na korčuliach. Hladký a veľmi rýchly, necítil som žiadnu námahu a šiel strašnou rýchlosťou
Domy sa rýchlo jeden za druhým míňali. Navyše boli iné, ako sú v našej dedine v skutočnosti, boli oveľa staršie tie domy, a drevené, prišli mi, akoby to boli domy, ktoré tam stáli kedysi. Tým pohybom som bol raz dva na dolnom konci dediny pri moste (dole sa dedina rozvetvuje do písmena Y, a pravou odbočkou sa ide smerom na ten most, ktorým končí dedina). Čo bolo zaujímavé, hoci som mal v pláne ďalej pokračovať, až do susednej dediny, už pri moste som zbadal to dievča. Ako šlo po ceste hore smerom k mostu a videlo ma, pozeralo na mňa a usmievala sa. Bolo to zaujímavé, proste vedela, že sa tam stretneme, šla mi akoby naproti, vedela, že za ňou pôjdem. Pri tom moste sme sa stretli. Mala oblečené ale už iné oblečenie a aj inak vyzerala trochu ako predtým, ale stále to bola ona. Veľmi sa podobala na Hermionu z Harryho Pottera už, hoci predtým nie. Mala svetlozelené tričko, alebo sveter, možno aj s bielymi pruhmi a asi rifle alebo modré nohavice na nohách, i keď zo sna to zase nie je úplne jasné. Pri tom moste, keď som už bol s ňou, som sa pozeral hore do korún stromov, čo rastú v takom lesíčku blízko mosta a rieky pod ním. Už sa blížil vtedy západ slnka a večer. V korunách stromov som cítil nejaké bytosti, akoby duchov, ktorí na nás pozerali. Bál som sa ich, mal som strach, no dievča ma upokojilo, a samo sa ich nebálo. Zobralo ma kúsok od nás do jedného dvora so sadom, kde bol aj starý dom. Tam sme si sadli na suchý na zemi položený kus kmeňa stromu a rozprávali sa. Po kmeni sme sa posúvali, pretože sa mi na ňom nepohodlne sedelo, až nakoniec on z neho musela vstať a ja som potom sa snažil vstať tiež, ale bolo to ťažké, pretože zrazu ma čosi tesne nad hlavou a chrbtom akoby tlačilo zhora, akoby tam bol šikmý strop či stena, hoci tam nebolo nič, iba vzduch. Nakoniec som musel doslova odtiaľ vyliezť, ako z nejakej tesnej diery, aby som zo suchého kmeňa vstal. Potom sme s dievčaťom ešte stáli, či trošku chodili a pozerali sa smerom do sadu, ktorý sa rozprestieral ďalej na pozemku. O niečom sme asi aj ďalej hovorili, neviem už o čom. Pomaly slnko už takmer zapadlo, a prichádzal večer, tma. Tak sme sa pobrali dnu do domu. Tam sme si vyberali postele na spanie, boli staré, a trošku špinavé. Ona si do jednej už ľahla a cítil som, že chce, aby som si šiel ľahnúť vedľa nej. I ja som to vlastne chcel, i keď výčitky voči priateľke mi to stále nedovolovali. Bolo mi treba aj na záchod. Tak som sa jej spýtal, kde ho nájdem a šiel. Záchod to bol veľmi podivný a neobyčajný. V drevenej podlahe osadená biela keramická doska, stredom ktorej sa tiahol vytesaný čierny konár stromu a okolo tohto jednoduchého vyobrazenia konáru boli rôzne rozmiestnené popísané do keramiky samé mužské mená, skrátenej hovorovej formy a veľkými tlačenými písmenami - napr. Jano, Fero, Jožo, Paľo.. atď.. a týmto celý sen skončil a ja som sa prebudil. Už neviem či ma niečo prebudilo zvonku, alebo som sa prebudil spontánne.Odo dňa keď sa mi sen sníval, prešiel už viac ako rok. Sníval sa mi v novembri 2010. Presný dátum si s istotou nespomínam, ale môžem ho zistiť, pretože sen mám aj poznačený v počítači. Dôležitým faktom ku snu je, že zo všetkých snov, ktoré sa mi za celý môj život snívali, si práve tento najlepšie pamätám. Konzultoval som už sen s dvoma duchovne založenými kamarátkami, z ktorých mi jedna, čo má aj osobné skúsenosti s astrálnym cestovaním potvrdila, že v sne sú jeho prvky prítomné, že jej celý pripomína astrálne cestovanie. Podľa nej je dosť možné, že sen nebol obyčajným snom, ale odkazom. Pravda je taká, že ešte stále od vtedy čo sa mi sen sníval, na to dievča za času na čas myslím, dá sa povedať, že veľmi často, a hoci som si to hrozne dlho, až do týchto chvíľ nechcel priznať, to dievča zo sna milujem. Verím, že sen mi hovoril pravdu, a že to dievča naozaj niekde existuje, možno ani nie ďaleko, a že raz sa s ňou stretnem, keď príde ten správny a vhodný čas. V sne mi jednoducho bola ukázaná moja spriaznená duša. Po prebudení sa krátko po sne, som o tom nepochyboval, a asi mesiac som si to dievča nevedel vyhodiť z hlavy. Neskôr som si však sen prekrútil vlastným rozumom, a zatlačil hlas svojho srdca do úzadia. Hlavne kvôli priateľke, s ktorou som vtedy chodil. Vykladal som si ho nejaký čas aj tak, že to dievča v sne predstavovalo ju. Ale cítim že to tak nie je, lebo aj v samotnom sne bolo jasne naznačené, že dievča je niekto iný. Teraz, 3 týždne po rozchode s priateľkou, už mi nerobí problém prijať fakt, že moje srdce miluje dievča zo sna. A že na priateľke som bol iba závislý, chcel ju len vlastniť a ovládať, všetko o nej vedieť a proste ju mať pod kontrolou. To nebola láska. To bolo väzenie, v prvom rade pre ňu, a som rád, že som si to uvedomil, a že som jej povedal celú pravdu a že takto už konečne môže byť slobodná. Čo si o tom celom myslíte vy? Ak sú nejaké nejasnosti, pýtajte sa. No zaujímali by aj vaše názory na môj sen. Myslíte, že skutočne hovoril pravdu? O aký druh sna sa jedná? Moje srdce cíti, že bol pravdivý a že to bol v prvom rade odkaz pre mňa. No veľmi túžim, aby sa mi s tým dievčaťom snívalo znovu, lebo mám ešte ohľadom toho celého niekoľko nejasností. Nie som si napr. úplne 100%ne istý, či nemohlo to dievča predsa len predstavovať moju bývalú priateľku. Či to preda len nei je ona. Či to dievča je skutočne druhá osoba, ktorú som ešte zatiaľ naživo nestretol. A zároveň nemám istotu, či dievča v prvej časti sna bolo tým istým dievčaťom aj v druhej časti sna, hoci vo sne som to tak cítil a vnímal, že to stále je ona. Ale zmena podoby mi v hlave vŕta. Ďakujem vám za vaše odpovede a reakcie
s bielymi pasikmi a modre ryfle a viem ze som sa cudovala ze v lete mam sveter a tie biele pasiky boli priesvitne...ked som ho videla naschval som zasla do parcika ten park existuje v nasej dedinke a tam som sa naschval schovala aby to nemal take jednoduche 
News
Site map
SitemapIndex
RSS Feed
