Šamanský stav vedomia
Vedci pozorujúci šamanov v tradičných kultúrach opisovali ich cestu ako tranz (šaman padol na zem a bezvládne ležal), alebo extázu (šaman tancuje a hlasno spieva). Až moderné výskumy vymedzili samostatný šamanský stav vedomia (shamanic state of consciousness, SSC). Oproti halucináciám bežným napr. pri schizofrénii sa SSC odlišuje tým, že šaman aktívne vyhľadáva duchov vo vedome navodenom zmenenom stave vedomia, ktorý môže zvyčajne kedykoľvek opustiť. Súčasne si tiež zachováva svoju sociálnu a pracovnú funkciu.
Práve vedomá aktivita, sebaovládanie a zdravé spojenie oboch realít odlišuje SSC aj od halucinácií vyvolaných narkotikami, blúznenia a sna. Veľmi podobné zážitky sa však objavujú v zážitkoch z blízkosti smrti a tzv. astrálnom putovaní. No na rozdiel od zážitkov na prahu smrti šaman putuje zámerne a dobrovoľne, pričom prácu začína na preňho známych miestach a so známymi duchmi.
Po návrate do obyčajného stavu vedomia si cestu pamätá, čím sa líši od účastníkov rituálov "posadnutosti" v Karibiku, Brazílii a Himalájach. SSC nie je vždy rovnako hlboký a šaman si čiastočne uvedomuje svoje fyzické telo. SSC sa navodzuje rozličnými metódami, napr. požitím halucinogénov, zvukovou stimuláciou (bubnovanie), vynútenou hypermobilitou (dlhé tancovanie), a pod.
Viaceré kultúry používajú na vstup do SSC halucinogénne drogy. Duch rastliny síce vystupuje ako šamanov spojenec, ale začínajúci šaman nemôže cestu úplne ovládať (viď zážitky C. Castanedu). Treba pripomenúť, že rituálne používanie určitých rastlín a húb bolo vždy spojené s predchádzajúcim výcvikom a vychádzalo z dlho utváranej miestnej tradície. Množstvo a spôsob prípravy boli presne určené. Preto používanie halucinogénov rozhodne nemôžeme odporučiť.
Omnoho jednoduchším, bezpečnejším a univerzálnejším prostriedkom navodzujúcim SSC je zvuk bubna, alebo hrkálky, ktoré sú neoddeliteľnými sprievodcami šamanov väčšiny kultúr. Úder bubna v sebe zahrňuje množstvo frekvencií stimulujúcich činnosť centrálnej nervovej sústavy. Pozorovania pomocou EEG ukázali, že počas bubnovania prevládajú v šamanovom mozgu théta vlny, spájané najmä s veľmi hlbokým spánkom, silnou meditáciou a inými zmenenými stavmi vedomia. Okrem nich je zvýšený aj výskyt alfa vĺn. SSC navodený zvukom bubna, alebo hrkálky (môžu byť aj zo záznamu, napr. CD, alebo kazety) nevedie k odpojeniu ľavej mozgovej hemisféry zodpovednej za racionálne konanie! Vysoká frekvencia pri nízkej amplitúde ani nepoškodzuje sluch. Bubon je preto najvhodnejším šamanovým sprievodcom po neobyčajnej realite.