Základný rámec šamanskej práce obsahuje tri hlavné príčiny chorôb. Šamanizmus vníma emocionálne a fyzické choroby ako totožné. Šaman pracuje s pomáhajúcimi duchmi (helping spirits), nepoužíva svoju vlastnú energiu, ani nevytvára svoju osobnú mienku o tom, ako by malo liečenie prebiehať. Na to, aby našiel správnu diagnózu, šaman cestuje ku silovému zvieraťu alebo k učiteľovi, ktorý pracuje s liečením, a pýta sa na duchovnú príčinu choroby a na patričnú duchovnú techniku liečenia. Je dôležité si zapamätať, že šaman pracuje s duchovným aspektom choroby. Tento spôsob liečenia môže byť teda použitý v spojení s psychologickým, fyzickým a medicínskym liečením. Obvykle pri ceste do nekaždodennej skutočnosti (neobyčajná realita) kvôli konzultácii s pomáhajúcim duchom, šaman zisťuje jednu alebo viac z troch možných príčin choroby.


Po prvé, silové zviera človeka môže odísť a jeho miesto zostane prázdne, žiadne iné zviera ho nezastúpi. Symptómy sú spojené so stratou sily. Človek môže v takom prípade trpieť chronickou nádchou, chrípkami, virózami. Zdá sa, že takýto človek nevie chrániť integritu svojho tela.

Ďalšou možnosťou je chronická depresia a suicidálne tendencie. Iným symptómom straty sily je neustála smola, napríklad niekoho okradnú, spadne zo schodov a napokon stratí prácu. Niekedy sa hovorí, že takýto človek je prekliaty, urieknutý. Z pohľadu šamanizmu ide o stratu sily. V takomto prípade šaman cestuje do nekaždodennej skutočnosti, aby našiel zviera, ktoré je ochotné ísť s ním späť a navrátiť silu klientovi.



Ďalšou príčinou choroby môže byť strata duše. Duša je naším zdrojom životnej sily, vitality, našou podstatou. Keď niekto utrpí emocionálnu alebo fyzickú traumu, kúsok tejto podstaty sa oddelí od tela a prejde do nekaždodennej skutočnosti kvôli prežitiu. Psychologický termín pre tento jav je odštiepenie (disociácia), na rozdiel od šamanizmu však psychológia neudáva, kam idú disociované časti. Prostredníctvom šamanského cestovania ich nachádzame v Dolnom, Hornom i Strednom svete, kde žijú mimo čas. A keď niektorý člen šamanskej spoločnosti utrpí traumu (napr. nehodu pri poľovačke), komunita sa ihneď zíde a šaman s podporou všetkých členov komunity vykoná navrátenie duše (soul retrieval). Nakoľko v našej kultúre už neuvažujeme o duchovných formách chorôb, človek, ktorý praktizuje techniku navrátenia duše, má ťažšiu prácu. Často musí ísť desať, dvadsať, dokonca štyridsať alebo aj viac rokov späť v čase, aby našiel dušu a dôvod, prečo odišla. Medzi príčiny straty duše patrí incest, citové alebo fyzické zneužitie, nehody, operácie, následky vojny, choroby, rozvod, alebo smrť milovanej osoby. Všetko, čo je vnímané ako trauma, môže viesť ku strate duše.

Napríklad, ak sa rútim do čelnej zrážky s protiidúcim autom, posledné miesto, kde mám chuť v tej chvíli byť, je moje telo. Je veľmi dôležité pochopiť, že strata duše je zdolávací, záchranný mechanizmus, ku ktorému dochádza, pretože psychika alebo bytie človeka nemôže uniesť bolesť zo zážitku v plnej prítomnosti vo svojom tele. Nie náhodou ľudia, ktorí zažili incest hovoria, že sa dívali dolu na svoje telo, keď sa udalosť odohrávala. Je veľa znakov, ktoré indikujú stratu duše. Ak človek vytesňuje nejaký zážitok, pravdepodobne došlo ku strate duše. Niektorí ľudia popisujú tento stav ako keby pozorovali život ako film, namiesto plného prežívania. Človek sa môže cítiť, ako keby sa ešte vždy nezobudil z anestézie po operácii, alebo sa stále cíti "mimo" po nehode. Niekedy ľudia stratia kúsok duše pri strate vzťahu alebo úmrtí niekoho blízkeho. Strata duše bráni ľuďom ísť v živote dopredu, sú stále psychicky v spojení so starým vzťahom, stále sa obzerajú dozadu, alebo projikujú stratu do budúcnosti (obávajú sa straty niečoho v budúcnosti).

Rovnako, ako pri strate osobnej sily, stratu duše naznačujú chronické choroby. Vesmír nemôže zostať prázdny, takže ak niekto nie je celkom prítomný vo svojom tele, môže vstúpiť choroba, aby zaplnila prázdne miesto. Podobne sa môže strata duše prejaviť prostredníctvom vzniku správania vedúceho k závislosti, či už na jedle, alkohole, drogách, vzťahoch, práci alebo peniazoch, aby vyplnili prázdnotu alebo miesto, ktoré po sebe zanechala utrápená duša. Rovnako, ako pri strate sily, aj tu sa objavujú chronické depresie a suicidálne tendencie. Strata duše sa prejavuje v pocite rozkúskovanosti, takže je ťažké spojiť sa s inými a so svetom okolo. Pocit straty spojenia môže mať za následok depresiu. Kóma je tiež forma straty duše. V takomto prípade človek prežíva stratu duše tak vážne, že rozsiahla časť jeho bytia odchádza z tela a telo zostáva v bezvedomí. Ak stratíme celú dušu, zomierame.

Kedykoľvek mi niekto povie "už nie som ten istý človek, odkedy...", alebo "necítim sa byť celý...", alebo "mám pocit, že som trochu mimo...", očakávam, že ide o stratu duše. Sama osebe je strata duše dobrá, pretože umožňuje prežiť traumatickú udalosť. Zo šamanského pohľadu nastáva problém vtedy, ak sa stratená duša nevráti sama od seba. Môže sa stratiť v nekaždodennej skutočnosti, nevie, ako sa má vrátiť do tela, alebo sa vrátiť nechce, najmä ak bol človek zneužitý. Vtedy šaman musí s dušou vyjednávať, povedať jej ako sa život zmenil a že trauma je minulosťou.

Napokon, duša sa nemôže vrátiť späť, ak bola privlastnená inou osobou. Tento fenomén je častejší, než by sa človek nazdal. V šamanských kultúrach mohlo byť privlastňovanie duše formou psychologickej vojny. Nehádzali sa bomby, ale kradli sa duše. V našej kultúre možno vidieť privlastňovanie duše dosť často, ale obvykle sa to deje na nevedomej úrovni... "Môj otec mi zobral dušu", často hovoria obete incestu. "Ten muž mi zobral srdce", hovorí sa niekedy. V koľkých country a ľudových piesňach sa spieva o ukradnutej duši alebo srdci? Prečo sa kradne duša? Existuje mnoho príčin. Niekto môže žiarliť na silu druhého človeka. Niekto zasa zúfalo potrebuje energiu a vidí energické dieťa alebo dospelého, z ktorého ťahá energiu. Pri rozvode, rozchode alebo smrti milovaného človeka ukradnutie duše zabezpečí istú formu spojenia. Samozrejme, ten istý proces sa odohráva, ak dieťa alebo dospelý odovzdáva časť duše. Jedna z vecí, o ktorých sa ľudia musia poučiť, je, že ukradnutú silu alebo dušu iného človeka nie je možné použiť pre vlastný osoh. Konečný efekt je ten, že oslabíte človeka, ktorému ste vzali dušu a sám budete zavalení nepoužiteľnou energiou. Je to stratová záležitosť pre všetkých zúčastnených. Navyše iný človek vám nemôže vziať dušu, ak mu to nedovolíte. Ako dieťa ste možno nemali dosť sily sa vzoprieť, alebo ste nevedeli ako. Ako dospelí si môžeme vybrať, či opustíme takú situáciu, alebo budeme klásť odpor. Ak cítim, že sa niekto pokúša vziať mi dušu, buď si zavolám na pomoc silové zviera, alebo si predstavím okolo seba trblietavé belasé vajíčko.

Ak cítim, že som ja vzal dušu inej osobe, urobím nejaký jednoduchý rituál, aby som ju vrátil. Môžem ju vedome poslať späť na dyme zo sviečky alebo ohňa. Prípadne ju vdýchnem do kryštálu alebo kameňa a dám ho tomu človeku ako dar. Môžem tiež jednoducho požiadať svojich pomocníkov, aby odniesli dušu tomu, komu patrí. Iný spôsob je dať tomu človeku dar, ktorý reprezentuje odobratú časť duše. Sila rituálu je v zámere vrátiť dušu, nezáleží na forme. Keď duša opustí telo, ide do Dolného, Horného alebo Stredného sveta. Keď hovorím o strate duše, mám na mysli stratu časti duše. Pri odchode celej duše zomierame, ako už bolo povedané. Počas práce pri navracaní stratenej duše vidím časti, ktoré odišli ako deti kvôli nejakej traume, časti vo veku teenagerskom, rovnako ako časti z nás ako dospelých ľudí. Duše vidím v tom veku, v ktorom boli, keď opustili telo. Teda môže to byť novorodenec, rovnako ako troj- či trinásť- ročná alebo dvadsaťsedem ročná duša. Jedna zo základných premís šamanského liečenia je, že iná osoba zasahuje v mene klienta v duchovnej ríši. Na navrátenie duše je potrebné cestovať v mene klienta, lokalizovať stratené časti duše za pomoci rád duchovných pomocníkov, presvedčiť ich, aby sa vrátili a "vdýchnuť" ich späť do klientovho tela. Je to veľmi pokročilá šamanská technika a nesmie byť prevádzaná bez príslušného tréningu a výcviku. Strata osobnej sily alebo časti duše zanecháva otvorený priestor pre vniknutie duchovného votrelca.


Ak prichádza ku mne človek so sťažnosťou na lokalizovanú bolesť alebo chorobu ako je rakovina, problémy so srdcom, chrbtom, chorobami žalúdka, očakávam, že ide o duchovného votrelca (spiritual intrusion). Keď cestujem kvôli takejto osobe, vidím niečo, čo normálne nepatrí do tela, niečo, na čo pocítim silnú emocionálnu odozvu. Napríklad hrozivého plaza s tesákmi, roje hmyzu alebo čierne blato. Títo votrelci nie sú diabol, sú len na nesprávnom mieste. Pomocou duchovnej liečby (nazývaná tiež šamanská extrakčná liečba) šaman vyberie alebo vysaje (extrahuje) votrelca a umiestni ho späť do prírody, kde nespôsobuje žiadnu škodu. Obvykle sa votrelci premieňajú prostredníctvom veľkých vodných telies, kde ich sila môže byť neutralizovaná. Duchovní votrelci sú zapríčinení negatívnymi myšlienkovými formami. Môžu nám ich poslať iní, či už vedome alebo nevedome, môžu sa na nás nalepiť cestou po hociktorej rušnej ulici alebo sa môžu sformovať vo vnútri človeka, ak problematické pocity zostávajú nevyslovené a nevyriešené.