Domov

Mojím životným cieľom je byť šťastným človekom. Pre každého je šťastie niečo iné. Ja osobne neviem, čo ma urobí šťasným, ale cítim ten pocit, ktorý si každý deň navodzujem do takej miery, do akej vládzem. Šťastie je životný postoj, vnútorný postoj človeka, stav mysle. Môj pohľad. Tieto pocity následne priťahujú situácie, lepšie povedané, na základe týchto pocitov začínam konať a postupne sa mi darí tvoriť v tej danej činnosti, či už v práci, alebo doma v rodine. Je to ako reťazová reakcia. Keď ju raz spustíš, zrazu to ide. Len nazačiatku sa musíš nadrieť, kým pomocou drievka rozložíš oheň. Jeho udržiavanie je už oveľa jednoduchšie a prináša radosť, teplo a svetlo. Začal som teda hlavou, potom prišli činy a vytrvalosť. Čím dlhšie prikladám jedno polienko za druhým, tým je mi to prirodzenejšie a pahreba sa stále rozrastá a oheň sa už len tak sám neuhasí. Veziem sa v rozbehnutom vlaku, nesiem sa na vlne... paráda.

Keď som sa po nejakom čase pýtal sám seba, ako som to vlastne dokázal, uvedomil...

[ Čítať ďalej ]

Pred niekoľkými týždňami opísala GigiViera vo svojom blogu v článku to, ako vníma z pohľadu rodiča alternatívnu . Dovolím si povedať, že táto škola na Slovensku nemá obdobu. Ja Vám umožním nazrieť do tejto školy prostredníctvom televízneho záznamu, ktorý spravila naša regionálna televízia.

[youtube]yyAkeOsQBnU[/youtube]

Albert Camus

All great deeds and all great thoughts have a ridiculous beginning.
Každý veľký skutok a každá veľká myšlienka má smiešny začiatok.

But what is happiness except the simple harmony between a man and the life he leads?
Ale čo je šťastie okrem jednoduchej harmónie medzi človekom a jeho životom, ktorý žije?

Freedom is nothing but a chance to be better.
Sloboda nie je nič iné, ako šanca byť lepším.

Camus bezpochybne patrí medzi najväčších intelektuálov za uplynulé storočia. Mnohí ho považujú za kľúčovú osobnosť a zakladateľa moderného existencionalizmu, aj keď Camus sám seba nepovažoval za existencionalistu

Isté čínske príslovie hovorí, že ak nevieme kam kráčame, je jednou ktorou cestou sa vyberieme. Otázka znie, ak si žiaden cieľ nestanovíme, k čomu sú naše starosti? K čomu sú naše skúšky života? Načo sa trápime a prečo vôbec? Možno je to preto, aby sme zosilneli, viac sa pozreli do seba a zistili, kto vlastne sme. Možno až potom si stanovíme ciele. Problém ale je, drvivá vätšina cieľe vôbec nemá, resp. málo kto má ciele, ktorých sa drží a vytrvalo za nimi kráča. A toto je obraz ľudstva. Tápe od jednej steny akvária ku druhej. Mylsím si ale, že jestvuje spôsob, ako sa z takéhoto kvária dostať. Taký Nemo do dokázal *18*

. Ale rovnako aj u nás ľudí to chce odvahu a ochotu vyčleniť sa, vystúpiť z nezmyselného radu a objaviť svoju individualitu.

Nepoznáme tento svet, naše vnútro, nevieme kým vlastne sme. Nemyslím na rôzne inkarnácie, ktoré sme si prežili, ale našu podstatu, Božiu esenciu, ktorá je v nás,...

[ Čítať ďalej ]

[picasa]whitewolfsix/albumid/5256935273676391089[/picasa]
V minulom blog článku som písal, že som bol požiadaný spraviť fotky detí priamo počas vyučovania. V utorok, 7. 10. 2008, som preto ostal ráno v škole dlhšie, z čoho vyšla táto fotoreportáž so 164 fotkami. Všetky fotografie vznikli v Škole Fantázia v tretiackej triede s názvom V korunách stromov, prípadne na chodbe v časti zvanej Vesmír. Obrázok

Prihlásenie

Registrovať

Domov

Portál

Kontakt

Prihlásenie

Prihlásenie

Registrovať

Registrovať

[ Aktuálny čas je Štvrtok, 05. September 2024, 07:48 ]

Kto je on-line