Domov

Dnes sme sa išli vyvetrať do neďalekého, len 6km vzdialeného lyžiarskeho strediska , ktoré sa nachádza v Selčianskej doline vo výške 450 - 645 m.n.m.

Živo si spomínam na občasné výchovné koncerty, ktoré sme absolvovali počas základnej školy. Učitelia nás nahnali do Robotníckeho domu, kde sme si posadali do radov ako v kinosále a počúvali sme diela klasických autorov ako W. A. Mozart či P. I. Čajkovskij.
Obrázok

Na stenách sály boli zavesené budovateľské obrazy proletariátu, ktoré boli v nadživotnej veľkosti. Pre mnohých mojich spolužiakov to bola strašná otrava vydržať v tichosti sedieť, pretože akékoľvek vyrušenie bolo prísne trestané zo strany učiteliek. Zámer, priviesť deti k záujmu o (nielen vážnu) hudbu, sa týmto spôsobom určite nenaplnil. Keby som nechodil do Ľudovej školy umenia a keby ma moja mama neviedla k láske k vážnej hudbe, určite by som sa na takýchto výchovnych koncertoch nudil aj ja.

V dnešnej dobe je určite viac možností ako priviesť deti k láske a nadšeniu z hudby. Zúčastniť sa na nejakom koncerte obľúbeného...

[ Čítať ďalej ]

Pred niekoľkými týždňami opísala GigiViera vo svojom blogu v článku to, ako vníma z pohľadu rodiča alternatívnu . Dovolím si povedať, že táto škola na Slovensku nemá obdobu. Ja Vám umožním nazrieť do tejto školy prostredníctvom televízneho záznamu, ktorý spravila naša regionálna televízia.

[youtube]yyAkeOsQBnU[/youtube]

Mojím životným cieľom je byť šťastným človekom. Pre každého je šťastie niečo iné. Ja osobne neviem, čo ma urobí šťasným, ale cítim ten pocit, ktorý si každý deň navodzujem do takej miery, do akej vládzem. Šťastie je životný postoj, vnútorný postoj človeka, stav mysle. Môj pohľad. Tieto pocity následne priťahujú situácie, lepšie povedané, na základe týchto pocitov začínam konať a postupne sa mi darí tvoriť v tej danej činnosti, či už v práci, alebo doma v rodine. Je to ako reťazová reakcia. Keď ju raz spustíš, zrazu to ide. Len nazačiatku sa musíš nadrieť, kým pomocou drievka rozložíš oheň. Jeho udržiavanie je už oveľa jednoduchšie a prináša radosť, teplo a svetlo. Začal som teda hlavou, potom prišli činy a vytrvalosť. Čím dlhšie prikladám jedno polienko za druhým, tým je mi to prirodzenejšie a pahreba sa stále rozrastá a oheň sa už len tak sám neuhasí. Veziem sa v rozbehnutom vlaku, nesiem sa na vlne... paráda.

Keď som sa po nejakom čase pýtal sám seba, ako som to vlastne dokázal, uvedomil...

[ Čítať ďalej ]

Prihlásenie

Registrovať

Domov

Portál

Kontakt

Prihlásenie

Prihlásenie

Registrovať

Registrovať

[ Aktuálny čas je Nedeľa, 15. September 2024, 17:40 ]

Kto je on-line