Mojím životným cieľom je byť šťastným človekom. Pre každého je šťastie niečo iné. Ja osobne neviem, čo ma urobí šťasným, ale cítim ten pocit, ktorý si každý deň navodzujem do takej miery, do akej vládzem. Šťastie je životný postoj, vnútorný postoj človeka, stav mysle. Môj pohľad. Tieto pocity následne priťahujú situácie, lepšie povedané, na základe týchto pocitov začínam konať a postupne sa mi darí tvoriť v tej danej činnosti, či už v práci, alebo doma v rodine. Je to ako reťazová reakcia. Keď ju raz spustíš, zrazu to ide. Len nazačiatku sa musíš nadrieť, kým pomocou drievka rozložíš oheň. Jeho udržiavanie je už oveľa jednoduchšie a prináša radosť, teplo a svetlo. Začal som teda hlavou, potom prišli činy a vytrvalosť. Čím dlhšie prikladám jedno polienko za druhým, tým je mi to prirodzenejšie a pahreba sa stále rozrastá a oheň sa už len tak sám neuhasí. Veziem sa v rozbehnutom vlaku, nesiem sa na vlne... paráda.

Keď som sa po nejakom čase pýtal sám seba, ako som to vlastne dokázal, uvedomil som si, že na začiatku súvislého toku pozitívnych myšlienok bolo chcenie. Toto chcenie vzniklo z predchádzajúcich utrpení, ktoré ma dostávali do slepých uličiek. A tak, keď som už bol raz na krátku dobu podľa môjho ega šťastný, tak prišla facka od života v podobe pár viet od kamaráta Karola. V ten večer som sa cítil fakt zle. Stratil som zmysel, prijal som prehru v živote a všetko sa mi zrútilo. Stratil som vieru v to, čo som dovtedy robil. Povedal som si, že s mojou situáciou chcem niečo spraviť. Bolo mi jedno čo, len nech to už konečne má zmysel. Začal som manipuláciou svojho vedomia. V predstavách som si tvoril ideálny svet, ktorý som okolo seba dovtedy nevnímal. Predstavoval som si jednoduchosť, ľahkosť, úspech a šťastie v tých najjednoduchších formách. Napísal som si ciele na papier s dátumom ich splnenia a predstavoval som si ich neustále dokola, ako sa v tej situácii nachádzam. Prestavoval som si počas šoférovania, že sedím v aute, ktoré mi urobí radosť, ktoré tvorí jednu malú časť mojich cieľov. Takto som fungoval nejaký čas.

Potom som šiel za jednym novým zákazníkom. Cestou tam som si predstavoval, ako ma víta s otvorenou náručou, ako je rád, že som tam, ako je nadšený z našich zariadení. Predstavoval som si, ako ho tam môj kolega inštaluje a zákazník prejavuje maximálnu spokojnosť. Trvalo to nekaý čas, ale tento zákazník odo mňa kúpil môj prvý stroj. Zrazu som zistil, že to funguje. Myšlienky, tvoria skutočne všetko presne tak, ako to vo svojich predstavách vidíme. Záleží teda len na mne, ako budem žiť. Základom je dokázať ovládnuť svoju myseľ. Život máme presne taký, aký ho všetci vo svojich hlavách máme. Náš život je odrazom nášho vnútra, našich myšlienok, vnútorných postojov. Je to tak jednoduché.

Problémom sú naše vzorce myslenia, ktoré sme sa naučili v detstve od našich rodičov, školy a okolia. To čo robili nevedome v dobrej viere naši rodičia nám, to robíme teraz my v dobrej viere našim ďeťom. Tieto vzorce je problém vôbec identifikovať, pretože ich považujeme za správne. Vätšinové považujeme za správné. Vätšina ľudí nám radí, čo máme robiť, ale sami nie sú šťastní. Koľko ľudí je na svete skutočne štastných? Pár percent, no tých nepočúvame, pretože sú v menšine. Hovoríme si o nich, že sú najivní, príliš dôverčiví a že sa popália. A veru popália, ale ich vieru v ľudí to nikdy nezlomí. Ich viera v dobro v každom jednom človeku je tak silná, že aj keď v ťažkých životných situáciách, kedy sú na dne, na toto dobro zabudnú, chvíľkovo sa utápajú vo vlasnom zlyhaní, za krátku dobu príde príval novej energie a ich vieru to posilní. Otázka tu teda nie je či vôbec, ale kedy naskočia na tu správnu vlnu, ktorá ich ponesie tak vysoko a ďaleko, že pád už nebudú považovať za pád, ale lietanie, vznášanie sa, krásu, ktorá im ukazuje kým sú, čo všetko sa majú možnosť v živote naučiť.

Ľudia s týmto postojom bežne žijú medzi nami, len si ich nedokážem všimnúť cez spletitú sieť vzorcov správaní sa, ktoré sme si na seba navliekli počas nášho života na Zemi. Vyznačujú sa niektorými črtmi. Často ich vidíte s úsmevom na tvári a naplnených energiou. Keď sú unavení, alebo smutní, schovajú sa pred zrakom iných a von výjdu opäť s úsmevom. Nepočujete od nich, že by povedali na niekoho niečo zlé. Často sú vecní, zároveň plní nadšenia, ale aj rozvahy. Sú úprimní, ale slová volia s rozvahou, aby zbytočne neublížili. Radi človeku poradia, ak ich o radu požiadame, ináč mlčia. Svet sa napraviť nesnažia. Robia to v sebe a ich žiara osvetluje ich okolie, ktoré sa postupne mení s ním. Ľudia z ich okolia si často zrazu riešia problémy, ktoré dlhé roky odkladali. Je ako urýchľovač. Ako teplo, ktoré rozprúdi energie v nás a náš život sa rýchlo začína meniť a tieto zmeny neustávajú. Sami sa potom stávame takýmito ľuďmi. Je to v nás všetkých, každý má svoj čas.