v Streda, 16. Apríl 2008, 09:46
„Ja spím. Snívam.“, hovorim si.
Otváram oči a vidim lúku plnú kvetou. Stromy. Vietor hladí vlasy neďalekému lieskovému lesu. Široká pláň trávy a farebnej krásy je však nedotknutá. Otáčam hlavu a uvedomujem si stale viac vecí, ktoré hovoria: „Toto je sen.“, doslova počujem ako sa tieto slová točia okolo mojej hlavy i v nej.
Nesmelo som vykročil. Prijemny chlad lesa zanechávam za chrbtom a stúpam po dusnej horúčave lúky pod čiernou oblohou. Čiernou ako smola, horúcou ako smola, ťažkou ako smola. Proste kráčam a hľadám čokoľvek, čo by ma zabavilo. Po chvíľke prázdnoty vo svete, ktorý tak verne poznám, si spomeniem: „Toto je môj sen. Ja som tu pán. Môžem tu robiť, čo chcem. Čo len chcem!“, ozvena udiera do stien mojej hlavy.
Čo sa deje ďalej si každy vie predstaviť, nemusím písať viac. Proste klasický LD, stav ktorý dokáže mnoho ludí privodiť tréningom. Tréningom, ktorý nás vráti do detských čias, kedy sme snívali s otvorenými očami.
„Preboha, čo robím?“, zaduní myšlienka v mojej hlave ...
[ Čítať ďalej ]
Bývali sme vtedy s priateľkou na Majakovského ulici, hneď pri Horskom Parku 
.... na všetkom, úplne na všetkom bol centimeter-dva ľadu. 
Pamätám si, ako som išiel do Mlynskej Doliny pešo dolu, systémom tri metre šmykom - zachytiť sa plota, pletiva, konára, stĺpu, čohokoľvek, - zastaviť, znova tri metre šmykom a znova sa zachytiť.. 
... vskutku športové to bolo, hlavne cestou nazad, nájsť také optimálne tempo...
Novinky
Mapa stránok
Zoznam mapovaných
Zdroje RSS
