v Nedeľa, 20. Apríl 2008, 11:35
Narodilo sa ľudské srdce. Maličké, krehké, čisté ako krištáľová voda horských potôčikov trpezlivo rástlo, silnelo pre deň, kedy otvorí svoje dvere dokorán. I stalo sa tak. Ľudia prichádzali... a odchádzali. Každý odchádzajúci si so sebou zobral kúsok srdca na pamiatku, nič netušiac o bolesti, ktorú prinesie.
Odvtedy sa človek trápi. A bude sa trápiť do chvíle, kým neporozumie, že dvere, ktoré boli pre neho otvorené dokorán, nikdy nedokáže za sebou celkom zatvoriť.