v Štvrtok, 01. Máj 2008, 09:01
Vsetko padá a norí sa do čiernej tmy,
život uniká, oheň tancuje vo vnútri ako zbesilý.
Voda huší a tlačí stále viac,
zrazu nepočujem, ticho, to moj sluch pohltil čas.
Pevná zem, moja záchrana. Odraziť sa a plávať,
nabrať síl, nevzdávať...Letieť je krásne no človek nesmie zabúdať. Zabúdať na seba a svet okolo, na to, čo smie, čo dovolené je, na to, čo sa patrí, čo sa má, nesmie zabúdať na rodinu, priateľov. Musí zabudnúť na svoju minulosť a musí si ju pamätať. Žiť teraz a žiť zajtra. Mať minulosť, nebyť jej súčasťou. Ale hlavne musí mať otvorené oči a musí milovať. Milovať všetko nie len jedno.
Krásne je, keď letím úžasný pocit, vždy som vedel a videl, no teraz vidím a cítim viac. Tá energia moc, to je úžasné. Každý ju má, doslova cítim ako veci a ľudia vybrujú. A keď som občas unavený, kúsok sa nabijem, či napijem to je jedno.Áno nádherný pocit slobody z letu, keď myseľ je v oblakoch úžasné. Poznám je to láska. No poznám je to i ...
[ Čítať ďalej ]
Tak píšem svoj hystericky prvý prípevok do svojho hystericky prvého blogu, a som rád, že práve tu a teraz 
Plánujem sem zavesiť všeličo, nechám sa prekvapiť čo z toho vylezie 
idem popracovať na ozajstnom príspevku, a medzitým si vychutnajte tento obrázok z minulého roka 
Novinky
Mapa stránok
Zoznam mapovaných
Zdroje RSS
