Vsetko padá a norí sa do čiernej tmy,
život uniká, oheň tancuje vo vnútri ako zbesilý.
Voda huší a tlačí stále viac,
zrazu nepočujem, ticho, to moj sluch pohltil čas.
Pevná zem, moja záchrana. Odraziť sa a plávať,
nabrať síl, nevzdávať...

Letieť je krásne no človek nesmie zabúdať. Zabúdať na seba a svet okolo, na to, čo smie, čo dovolené je, na to, čo sa patrí, čo sa má, nesmie zabúdať na rodinu, priateľov. Musí zabudnúť na svoju minulosť a musí si ju pamätať. Žiť teraz a žiť zajtra. Mať minulosť, nebyť jej súčasťou. Ale hlavne musí mať otvorené oči a musí milovať. Milovať všetko nie len jedno.

Krásne je, keď letím úžasný pocit, vždy som vedel a videl, no teraz vidím a cítim viac. Tá energia moc, to je úžasné. Každý ju má, doslova cítim ako veci a ľudia vybrujú. A keď som občas unavený, kúsok sa nabijem, či napijem to je jedno.

Áno nádherný pocit slobody z letu, keď myseľ je v oblakoch úžasné. Poznám je to láska. No poznám je to i niečo iné. Pocit moci, či energie, či sily. Volajte to ako chcete. No ak sa nejedná o lásku je to smrtelná kombinácia. človek prestane vnímať, vidí len to jedno.

"Kúsok sa napiť", či "kúsok sa nabiť"
Každý má v sebe moc, energiu, či silu. Žil som tým. Mal som jej habadej, no časom sa to míňa. Príde chvíľa vyčerpania a potrebujete nabiť. Vidíte to všade len to potrebujete dostať k sebe. Ľahké je to dostať z iného človeka, ktorý vás v dobrej vôli chce povzbudiť. Podá ruku a vy môžete spokojne čerpať. Neviete ako, a možno aj áno, neviete prečo, a možno aj áno. Viete len, že to potrebujete.
Robíte to stále. Ľudia nedotknuteľní mysliaci si, akí sú super a pevní ako skala začnú vo vašej prítomnosti plakať. Človek nevydrží 10 ale ledva 4, keď sa z neho napiješ. Všetci prídu kam chcete, aj keď chcú isť na iné miesto. Zavolajú. Neodvrávajú. A už to nie je len o lietaní. Už ste stíhačka. Nezastaviteľná.

"Mám správny smer? Navigácia nefunguje"
Presne povedané, navigácia je v hlave, no hlava má veľa starostí s nabíjaním a ovládaním, natož aby sa starala o navigáciu. A tak pomaly naberiete smer smerom dole. A tam je to už rýchle. Voda - bahno. Bahno nie je koniec idete dalej ponarate sa a je tam štrk. Konečná? Nie. I ten ustúpi apod vami len holá skala a nad vami všetko to bahno a kamene a voda. V pľúcach máte požiar. Nemôžete ďalej. Samota, depresia, podráždenosť. Načo žiť. Pokračujete v pití, ale ani to moc nejde. Už len čakáte či sa rozostúpi zem a vy padnete do pekla. No peklo by bolo oslobodením.


Ako som sa dostal von? Priateľstvo a láska. Otvorené oči a nový deň. Možno niekomu pride na um "Zahrával sa s čím nemal". No ja som sa "nezahrával". Bolo to ako by som to robil od začiatku vekov. Bohužiaľ moje telo a myseľ nezvládli nápor.
Alebo radšej chvalabohu.