Apríl 2011
December 2010
Co pise odborna literatura o Šúre:
Národná prírodná rezervácia Šúr pri obci Svätý Jur (19 km S) sa rozkladá na ploche 370 ha. Vyznačuje sa výskytom vzácnej flóry a fauny v prostredí vzácneho komplexu barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súčasťou rezervácie je aj riedky dubovo-brestový les nazývaný Panónsky háj, v ktorom sa zachovala vzácna xerotermná vegetácia.
Len trinásť lokalít zo Slovenska bolo zaradených do medzinárodného zoznamu medzinárodne významných mokradí podľa Ramsarskej konvencie - a práve Šúr sa stal v roku 1990 jednou z nich. Je tiež jadrovým územím Národnej ekologickej siete Slovenska a Európskej ekologickej siete - EECONET. Časť územia rezervácie bola v r. 2004 zaradená do Národného zoznamu území európskeho významu.
Šúr je ojedinelým prírodným úkazom so zvláštnym spôsobom vzniku. Vznikol zhruba pred desaťtisíc rokmi, v mladších štvrtohorách, v priehlbni pozdĺž východných svahov Malých Karpát. Táto priehlbina vznikla tektonickou činnosťou a napĺňala sa vodou pritekajúcou z malokarpatských svahov a Dunaja. Vzniklo tu tak obrovské, no veľmi plytké jazero, ktoré sa napĺňalo nielen vodou, ale postupne sa zanášalo aj štrkom, pieskom a hlinou. V plytkej vode sa darilo rastlinám, ktoré postupne odumierali a usadzovali sa na dne. Tlením sa z nich vytvárala rašelina. Tak postupne vznikol Šúr, nepriechodný močiar pokrytý stromami a iným rastlinstvom, v priebehu roka často zaliaty vodou. V tomto období siahal od Bratislavy po Modru a Bernolákovo. Močariny tvorili prirodzenú zásobáreň zveriny a vtáctva pre obyvateľov okolitých obcí. Zároveň tvorili aj rezervoár pitnej vody, ale keďže boli prekážkou pre rozširovanie poľnohospodárskych plôch, už v stredoveku sa usilovali o ich vysušovanie. To sa však dialo iba v malom a Šúru to podstatnejšie neublížilo.
V roku 1896 prekopali cez Šúr kanál, ktorý prispel k podstatnému zníženiu hladiny jeho vôd. Kanál sa však po čase zaniesol a voda stúpla na pôvodnú výšku. Už vtedy prírodovedci upozorňovali na mimoriadnu hodnotu jeho fauny i flóry. Napriek úsiliu o jeho záchranu vznikol v roku 1929 vládny projekt na úplnú likvidáciu Jurského šúra. Kvôli hospodárskej kríze bol pozastavený, ale už v rokoch 1941 až 1943 bol vykopaný ďalší kanál, ktorý odviedol vody z pritekajúcich potokov. Šúr takmer úplne vyschol. Začalo sa tu dariť požiarom.
Až v roku 1952 sa ochranárom podarilo dosiahnuť, že rezervácia bola Vyhláškou Povereníctva školstva, vied a umení vyhlásená za chránené územie. Šúr si to skutočne zaslúžil. Veď v súčasnosti predstavuje najväčší zvyšok vysokokmenného barinato-slatinného lesa, pričom je pravdepodobne posledným a jediným pôvodným biotopom - životným priestorom jelšového lesa tohto typu v strednej Európe.
Hodnotné sú aj zvyšky mokrých a rašelinových lúk po obvode jelšového lesa a teplomilné brestové dúbravy Panónskeho hája. Rastie tu niekoľko desiatok vzácnych, chránených a existenčne ohrozených rastlín.
Odborníci tu zistili výskyt viacerých druhov živočíchov nových pre vedu alebo novozistených pre územie Slovenska: V roku 1972 to boli pijavice - Batracobella slovaca, v roku 1991 vošky - Somaphis bratislavensis.
Šúr je významným sídlom chránených druhov obojživelníkov a plazov a nemenej významným miestom pre hniezdenie ohrozených druhov vtákov. Väčšina z týchto druhov je chránená Bernskou konvenciou, ktorú podpísala aj Slovenská republika. Niektoré druhy sú chránené aj podľa ďalších medzinárodných dohovorov. Na území rezervácie žijú napr. viaceré druhy netopierov, ktoré sú chránené aj Bonnskou konvenciou a osobitnou Dohodou o ochrane netopierov v Európe (Slovensko ratifikovalo aj tieto medzinárodné dohovory).
LOKALIZACIA NA MAPE:
UVODNA INFORMACNA TABULA:
TORZO PANENSKEJ PRIRODY:
NEME STROMY CO SA NEVEDIA STAZOVAT:
TYPICKA MOKRINA S RASELINOU A STROMAMI (prevzal som z webu)
MODERNA VYSTAVBA NA JUZNEJ HRANICI REZERVACIE NEBERIE DO UVAHY URCITE SPECIFIKA LOKALITY:
BEZ KOMENTARA (vedenie VN je este z 80-tych rokov)
Novinky
Mapa stránok
Zoznam mapovaných
Zdroje RSS
