WhiteWolfSixov cestopisník

Rasizmus
Pred nedávnom sme mali na fóre dosť ohnivú debatu ohľadne rasizmu, Rómov a celkovo neznášanlivosti. Ešte pred mojim odchodom do Londýna som chcel k tomu napísať niečo na blog, no akosi sa nedalo. Dnes, po ďalších skúsenostiach to hádam pôjde.

Predtým, než sa pustím do tejto horúcej témy, musím spomenúť niekoľko faktov o krajine, ktorá nesie názov Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (skrátene Spojené kráľovstvo alebo UK - United Kingdom). Kto sú obyvatelia tohto ostrova, niekdajšieho Britského impéria? Územie súčasného Spojeného kráľovstva obývajú obyvatelia, ktorí sa radia k niekoľkým skupinám ako sú Kelti, Rimania, Vikingovia, Anglo-Sasi, no i mnohé ďalšie kultúry sa tu po stáročia vzájomne miešali. Súčasné kráľovstvo vzniklo nástupom Jakuba VI. na trón. Jakub VI. bol škótskym kráľom (syn Márie Stuartovny), po dosadení na anglický trón niesol meno Jakub I. a bol kráľom Anglickým a Írskym.

Ako vidno z histórie UK, obyvatelia tejto krajiny sú vlastne zvyknutí na cudzincov, ktorí prichádzajú a usádzajú sa na ich území, no napriek tomu, rasizmus a neznášanlivosť voči obyvateľom tmavej pleti tu stále pretrváva. V porovnaním so Slovenskom sú však prejavy neznášanlivosti aspoň 10 násobne nižšie, vzhľadom na mieru uvedomenia, ktorú si časom obyvatelia tejto krajiny vybudovali.

Jednu zaujímavú vec som si všimol v súvislosti s neznášanlivosťou voči cudzincom. V oblastiach, kde žije vysoká miera pôvodného obyvateľstva, je priamo úmerná výška neznášanlivosti voči potenciálnym prišelcom. Veď kde inde ako v najslovenskejšej dedine (Slotovce) mohla vzniknúť súčasná Slovenská národná strana, ktorej hlavným ideologickým nepriateľom sú Maďari? Pamätám sa na obdobie, keď som v tom meste študoval a býval som na internátnej izbe spolu s dvomi chlapcami maďarskej národnosti, ktorí pochádzali z Východného Slovenska. Keď som sa ich pýtal na vzťahy so Slovákmi tam u nich, obidvaja mi tvrdili, že na pár nezhôd sa tam nažíva kľudne bez ostrejších národnostných konfliktov.

Túto moju teóriu potvrdil aj vodič taxíka, ktorý nás viezol z späť na letisko. Taxikári sú vo všeobecnosti dosť ukecaní, veď s kým iným sa môžu počas dňa porozprávať ak nie s pasažierom. Ten náš bol Pakistanec, v UK nič mimoriadne. Po chvílke jazdy sme sa dali do reči a už o chvíľu sa mi zveril, že v UK je približne siedmy rok, z čoho niekoľko rokov býval v Liverpoole. Pred vyše rokom sa presťahoval do Birminghamu, čo si nevedel vynachváliť. Liverpool je jedno z mála britských miest, ktoré si zachovávajú svoj britský charakter, čo robí ázijským obyvateľom nemalé problémy. Naopak, Birmingham (i Londýn) sú dosť kozmopolitné mestá, v ktorých je pomer britov a ostatných etník pomerne vyrovnaný. V týchto oblastiach sa potom ľuďom inej farby pleti žije omnoho ľahšie, pretože aj miestni obyvatelia sú jednoducho zvyknutí.

Worldwork a slovenský Róm z Sheffieldu
Worldwork je akcia, ktorej som sa prvýkrát zúčastnil pred 14 rokmi, keď sa konala v Stupave pri Bratislave. Náklady na účasť na takejto akcii sú dosť vysoké a tak pobyt v Londýne vyzeral finančne dosť náročný. Väčšinou sú moje cesty do zahraničia financované z rôznych grantov, no tentokrát som šiel na vlastné triko. Snažil som sa preto minimalizovať náklady čo na najnižšiu možnú mieru a tak som sa snažil nájsť možnosť lacného ubytovania. Cenové relácie hotelov strednej kategórie sa pohybujú v rozmedzí od 70? vyššie (cca 3000 Sk/noc), hostely môžu vyjsť tak od 20? na noc. Ja som mal však v rukáve ponuku jednej našej britskej účastníčky, ktorá bola v septembri 2007 na našej akcii Europe Matters - Europe Works. Napísal som jej mail s prosbou, či by ma nemohla u seba ubytovať a ona súhlasila.

Pár dní pred začiatkom akcie, na ktorú sa moja domáca tiež chystala, som dostal mail od organizátorov akcie, v ktorom mi bolo oznámené, že budem ubytovaný s ešte jedným účastníkom zo Slovenska, ktorý momentálne žije v britskom Sheffielde. Meno, ktoré mi napísali mi síce nič nehovorilo, no hneď som vedel, že to bude Róm. Bol som veľmi zvedavý ako zareagujeme všetci traja, keď sa spolu stretneme.

Jassy bývala v južnom Londýne, kam premával prímestský vlak zo stanice London Bridge. Našťastie to boli len tri zastávky a tak som čoskoro vystúpil na Peckham Rye a vydal sa podľa popisu k domu mojej známej. Zvítali sme sa ako starí priatelia, pretože zážitky z akcie na Slovensku boli veľmi hlboké a mnohých nás zblížili. Po približne hodine sa Jassy vybrala na stanicu, kde mala vyzdvihnúť ďalšieho účastníka Worldworku.

Cyril, Róm pochádzajúci zo Spiša, vstúpil do domu upravený a oblečený v tmavomodrom obleku s kravatou. Po krátkom zoznámení sme sa dali spolu do rozhovoru. Bol som zvedavý ako sa dostal na takúto akciu a vôbec do Sheffieldu.

Začal rozprávať svoj príbeh ako sa približne pred tromi rokmi ocitol v Londýne, kam vycestoval s ďalšími priateľmi v snahe získať lepší život. Dodnes nevie vysvetliť ako sa v noci okolo 1:00 ocitol v Sheffielde, v meste o ktorom nemal najmenšieho tušenia. Zakrátko nato sa pred stanicou objavilo auto s kňazom, ktorý ich naložil a zaviezol na faru, kde sa o nich postarali.

Dnes je Cyril čistič (cleaner), ktorý má na starosti čistenie autoopravovne, baru a možno ešte niekoľkých ďalších prevádzok. Privyrába si aj ako občasný čašník či barman. Navyše pracuje ako dobrovoľník pre Job Centre kde zdarma pomáha pri tlmočení, vypisovaní úradných dokumentov a ďalších záležitostí. Je v kontakte so sociálnym úradom, políciou i miestnym súdom, kde taktiež dobrovoľne pracuje ako tlmočník. V súčasnosti v Sheffielde a okolí žije približne 3000 Rómov, ktorí pochádzajú z rôznych kútov Európy. Cyril je šťastný, že zo svojho platu môže utiahnúť prenájom domčeku (cca 500?/mesiac), v ktorom žije spolu so svojou manželkou a 5 deťmi, elektrinu, vodu i poistky (cca 150 - 200?/mesiac). Najšťastnejší však je, že všetky jeho deti chodia do miestnej školy.

Keď som sa ho opýtal ako sa cíti v Anglicku, s úsmevom odpovedal, "Ako slobodný človek". Pravidelne chodieva na Slovensko za svojimi rodičmi, no vždy sa rád vracia späť s pocitom úľavy. Zo svojho malého platu čističa sa snaží pomáhať aj príbuzným žijúcim na Slovensku. Väčšinou cestuje domov autobusom, pretože je tak nabalený, že by ho do lietadla nevzali, resp. by sa mu let extrémne predražil.

Uvažuje o intenzívnejšom štúdiu anglického jazyka, pretože si uvedomuje, že slabá znalosť jazyka znamená slabšia pracovná príležitosť i slabší plat. Na worldworku som mu musel tlmočiť, pretože Londýnsky akcent i americká či austrálska angličtina mu robili problémy rozumieť.

Toto "náhodné" stretnutie v Londýne bolo, myslím, pre všetkých obohatením. Pre mňa bolo potvrdením mojích skúseností a názorov na "Rómsky problém", ktorý z veľkej miery tkvie v predsudkoch bielych Slovákoch. Pevne verím, že sa to v budúcnosti zmení, i keď si uvedomujem, že v tomto smere sme poriadne pozadu.

P.S.: Cyril aj napriek všetkému chystá svoj návrat na Slovensko. Sám nevie či to bude o dva či o päť rokov, no krajina kde sa narodil mu určite prirástla pri srdci. Chcel by som vedieť, ako ho jeho domovina privíta.