Jeseň vo Fínsku
od WhiteWolfSix
Pred niekoľkými týždňami som mal zaujímavý telefonát z Bratislavy. Ženský hlas v telefóne mi oznamoval, že som práve dostal mailom ponuku zúčastniť sa medzinárodnej konferencie vo Fínsku. Keďže bola zodpovedná za organizačné zabezpečenie účasti zo Slovenska a času už nebolo príliš veľa, chcela si overiť, či sa konferencie zúčastním alebo nie. Po krátkom dohadovaní sa o termíne som súhlasil. Veď koľkokrát v živote dostanete takúto ponuku s tým, že Vám všetky náklady zaplatia? Vycítil som príležitosť stretnúť zaujímavých ľudí, dozvedieť sa nové trendy vo vzdelávaní dospelých, získať nové kontakty.
Večer pred odletom som pricestoval do Bratislavy, pretože ma na druhý deň čakala cesta na viedenské letisko, odkiaľ som mal vzlietnúť v ústrety severským . Našťastie v Bratislave žije náš dobrý priateľ a zhodou okolností býva len niekoľko blokov od Mlynských Nív, z ktorých som mal cestovať na letisko. Keď som sa u neho zložil, po malej chvílke sme sa šli spolu najesť do mesta. Okolo siedmej večer sa ozval reg s ponukou prísť k nemu na návštevu domov. Ponuku som prijal, keďže sa mi dovtedy nik z fóra neozval. Hneď po príchode nás napadlo spojiť sa so Zrak1, ktorý býva hneď oproti. Zuzka, regova priateľka a v súčasnosti spolubývajúca nám pripravila čajík, nejaké chlebíčky a mexickú pliagu, ktorú keď začnete jesť, neviete prestať. Večer mi ubehol ani som nevedel ako a tak ma unaveného reg zaviezol naspäť tam, kde som mal prespať.
Vo štvrtok o ôsmej ráno začala moja cesta z Bratislavy do Viedne. Po príchode na Viedenské letisko, odovzdaní batožiny a nutnom preskenovaní mojej osoby a príručnej batožiny som sa ocitol pred "bránou", z ktorej mi malo ísť lietadlo. Ani som sa nestihol rozhliadnúť a už mi zrak padol na postavu známej, projektovej koordinátorky zo Slovinska, ktorá tiež cestovala na tú istú akciu do Fínska. Keďže v súčasnosti spolupracujeme na spoločnom projekte, ktorý sme mali prezentovať na nadchádzajúcej konferencii, vzájomné stretnutie nás potešilo.
Lietadlo sa odlepilo zo zeme a asi po dva a pol hodinách sme pristali na medzinárodnom letisku pri Helsinkách. Helsinki je najväčšie prístavné mesto Fínska a bolo založené v 16. storočí ako protiváha neďalekému ruskému Petrohradu. Fínsko sa niekoľko storočí zmietalo pod nádvládou Švédov a Rusov.
V roku 1748 sa na obranu mesta začala na ostrovčekoch pred prístavom stavať veľká námorná pevnosť (po švédsky Sveaborg). V tej dobe mala prezývku „Gibraltár severu“. Dnes je Suomenlinna obľubeným miestom pre piknik a najväčšie turistické lákadlo Helsínk. V čase ruského pôsobenia v pevnosti postavili pravoslávny kostol, ktorý po zvrhnutí ruskej nadvlády prerobili na námorný maják. Dnes je Suomenlinna zapísaná v zozname UNESCO heritage.
Po pristátí na letisku na nás čakala delegátka konferencie s nápisom v rukách. Po chvílke čakania sme nasadli do pristaveného autobusu, ktorý nás viezol do neďalekého mestečka , ktoré sa rozprestiera v blízkosti rovnomenného jazera. Našou cieľovou stanicou bolo konferenčné centrum , ktoré sa nachádza na brehu jazera Tuusula. Toto kultúrne významné miesto vzniklo na prelome 19. a 20. storočia, keď sa na južnej strane jazera usadil národný spisovateľ Aleksis Kivi. Po ňom nasledovali ďalší spisovatelia, hudobníci a umelci vizuálnych umení ako Juhani Aho, Venny Soldan-Brofelt, Pekka Halonen, Eero Järnefelt, J.H.Erkko, Eino Leino, či Jean Sibelius, v súčasnosti najznámejší fínsky hudobný skladateľ.
V Gustavelunde, hneď vo vstupnej hale sa nachádzali panely a stoly pripravené na prezentáciu jednotlivých krajín. Každý účastník má možnosť počas jedného večera prezentovať svoju krajinu národnými nápojmi, potravinami, plagátmi či pohľadnicami. Chvíľu ma zamrzelo, že náš stolík a panel sa nachádzal za rohom, dosť ďaleko od vchodu. No ani nie po polhodine od začaťia tzv. European Fair (prezentácia krajín) sa k slovenskému stolíku začali sťahovať Poliači či Češi, ktorých čašníci upozorňovali na fínsky zákon, ktorý zakazuje konzumáciu vlastne zakúpeného alkoholu na verejnosti. Boli z toho poriadne vynervení a my ostatní, ktorí sme mali stolíky ďaleko od nervóznych pohľadov miestneho personálu, sme sa mohli len spokojne usmievať. Počas slávnostného otvorenia konferencie zaznela pre mňa potešiteľná informácia o sprístupnení internetu pre účastníkov konferencie lokálnym zdarma Wi-Fi pripojením, ktoré sprevádzkovali organizátori konferencie. Pre mňa to znamenalo ľahkú a pohodlnú možnosť pripojiť sa vlastným počítačom a tak som mohol byť každý deň prostredníctvom Skype v telefonickom spojení s rodinou.
Na druhý deň nás čakal náročný, no príjemný program konferencie. Fínsko je krajina východoeurópskeho časového pásma a tak sme vstávali o hodinu skôr, aby sme sa stihli naraňajkovať a začať program. Po úvodných slovách sme boli rozdelení do jednotlivých skupín podľa tématických okruhov, ktoré sme si vybrali počas prihlasovania na konferenciu. V mojej skupine bolo zastúpených niekoľko krajín, okrem iného Turecko, Česko, Luxembursko, Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Lotyšsko.
Hneď za obedom nás čakal výlet po stopách Jeana Sibeliusa. Ako prvé sme sa zastavili v Lotta múzeu. Výstava súvisí s organizáciou Lotty Svärd (ženské pomocné zbory, 1921-1944). Múzeum obsahuje malú kaviarničku, v ktorej sme sa zastavili na malé občerstvenie.
Odtiaľ sme sa vybrali do domu Ainola, kde žil a komponoval významný fínsky hudobný skladateľ . Sibelius počas komponovania svojej hudby požadoval maximálne ticho a tak postavenie domu na samotke v blízkosti nádherného jazera Tuusula zabezpečilo umelcovi patričný komfort i inšpiráciu.
Vo svojej záhrade si postavil typickú a obľúbenú fínsku saunu, v ktorej trávieval čas počas studených zimných večerov.
Krásna ovocná a kvetinová záhrada mu zas poskytovala pohodlie v horúcich letných dňoch až do neskorej jesene.
Po prehliadke domu Jeana Sibeliusa sme sa vydali na krátku prechádzku k brehom jazera Tuusula, ktoré skrášľoval mäkký svit zapadajúceho slnka nad Fínskymi kopcami.
Večer sme strávili večerou v hoteli Krapi, ktorý sa nachádzal asi 15 minút peši od kongresového centra Gustavelund. Jedlo pozostávajúce z niekoľkých chodov bolo vynikajúce, plné rýb ale i severských druhov mäsa (sob, los, jeleň). Zvláštnosťou bolo hojné, no chutné používanie kôpru do rôznych druhov jedál.
Neskorý večer (od 22:00) sme strávili na koncerte v miestnom kostole. Repertoár bol vyplnený hudbou Jeana Sibeliusa, Richarda Straussa a Wolfganga Amadeusa Mozarta.
Sobotný deň bol omnoho pracovnejší, dopoludnie aj popoludnie bolo zaplnené prácou na workshopoch v malých skupinách. Po 16. hodine sme sa vybrali na výlet do neďalekých Helsínk, spojených večerou na ostrove Suomenlinna. Počas jazdy autobusom do Helsínk sa strhla taká prietrž mračien, až sa zdalo, že výlet v Helsinkách bude poznačený nepríjemným mokrom. Zavrel som teda na chvíľu oči, spojil sa s duchmi mesta a poprosil ich o pozastavenie dažďa po dobu nášho pobytu v Helsinkách. Vypočuli ma. Ako sme dorazili do centra mesta, dážď ustal, akoby niekto zavrel kohútiky a nepršalo až do nášho návratu do Gustavelundu. Až keď som sa ocitol v posteli, som začul jemný klepot dažďových kvapiek, ktoré začali dopadať na okno. Ďakujem Vám duchovia Fínska a Helsínk, že ste nad nami držali ochrannú ruku.
Krátko po našom vystúpení z autobusa sme videli odchádzať z prístavu obrovský parník, ktorý mal namierené do neďalekého Švédska. Od miestnych sme sa dozvedeli, že loď pravidelne odchádza o 17:00 z Helsínk a do cieľového prístavu vo Švédsku pristáva na druhý deň ráno o 9:00. Odtiaľ zas odchádza rovnako o 17:00 a v Helsinkách pristáva o 9:00 nasledujúci deň. Pekný 16 hodinový výlet. Nedoporučujem tým, ktorí trpia morskou nemocou.
Helsinkám dominuje nádherná katedrála. Protestantské cirkvy majú vo Fínsku prevahu a tak aj táto katedrála je určená protestantom.
Večerná prechádzka mestom bola príjemná, pretože aj napriek lejaku, ktorý sa mestom prehnal, vzduch bol stále príjemne teplý. V malých skupinkách sme sa pobrali na nákupy alebo posedieť si do malých kaviarní, ktoré sú známe svojim prívetivým dojmom na turistov. Po niekoľkých hodínách sme sa vrátili na miesto, kde sme vystúpili z autobusa, aby sme nastúpili tentoraz na trajekt, ktorý nás zaviezol na spomínaný ostrov Suomenlinna, kde sme strávili posledný večer nášho pobytu vo Fínsku. Neskoro v noci sme sa vrátili späť do Gustavelundu, kde som unavený padol do postele. V nedeľu ráno nás čakala cesta späť domov. Čakanie na letisku som trávil triedením fotografií (vyše 200 ) a brázdením po internete. Vo Viedni ma čakala manželka so synom a mohli sme sa vydať na cestu späť domov.
Aj keď som bol vo Fínsku len pár dní, stihol som si ho obľúbiť a budem vždy rád, keď sa budem môcť vrátiť do tejto severskej krajiny.
Večer pred odletom som pricestoval do Bratislavy, pretože ma na druhý deň čakala cesta na viedenské letisko, odkiaľ som mal vzlietnúť v ústrety severským . Našťastie v Bratislave žije náš dobrý priateľ a zhodou okolností býva len niekoľko blokov od Mlynských Nív, z ktorých som mal cestovať na letisko. Keď som sa u neho zložil, po malej chvílke sme sa šli spolu najesť do mesta. Okolo siedmej večer sa ozval reg s ponukou prísť k nemu na návštevu domov. Ponuku som prijal, keďže sa mi dovtedy nik z fóra neozval. Hneď po príchode nás napadlo spojiť sa so Zrak1, ktorý býva hneď oproti. Zuzka, regova priateľka a v súčasnosti spolubývajúca nám pripravila čajík, nejaké chlebíčky a mexickú pliagu, ktorú keď začnete jesť, neviete prestať. Večer mi ubehol ani som nevedel ako a tak ma unaveného reg zaviezol naspäť tam, kde som mal prespať.
Vo štvrtok o ôsmej ráno začala moja cesta z Bratislavy do Viedne. Po príchode na Viedenské letisko, odovzdaní batožiny a nutnom preskenovaní mojej osoby a príručnej batožiny som sa ocitol pred "bránou", z ktorej mi malo ísť lietadlo. Ani som sa nestihol rozhliadnúť a už mi zrak padol na postavu známej, projektovej koordinátorky zo Slovinska, ktorá tiež cestovala na tú istú akciu do Fínska. Keďže v súčasnosti spolupracujeme na spoločnom projekte, ktorý sme mali prezentovať na nadchádzajúcej konferencii, vzájomné stretnutie nás potešilo.
Lietadlo sa odlepilo zo zeme a asi po dva a pol hodinách sme pristali na medzinárodnom letisku pri Helsinkách. Helsinki je najväčšie prístavné mesto Fínska a bolo založené v 16. storočí ako protiváha neďalekému ruskému Petrohradu. Fínsko sa niekoľko storočí zmietalo pod nádvládou Švédov a Rusov.
V roku 1748 sa na obranu mesta začala na ostrovčekoch pred prístavom stavať veľká námorná pevnosť (po švédsky Sveaborg). V tej dobe mala prezývku „Gibraltár severu“. Dnes je Suomenlinna obľubeným miestom pre piknik a najväčšie turistické lákadlo Helsínk. V čase ruského pôsobenia v pevnosti postavili pravoslávny kostol, ktorý po zvrhnutí ruskej nadvlády prerobili na námorný maják. Dnes je Suomenlinna zapísaná v zozname UNESCO heritage.
Po pristátí na letisku na nás čakala delegátka konferencie s nápisom v rukách. Po chvílke čakania sme nasadli do pristaveného autobusu, ktorý nás viezol do neďalekého mestečka , ktoré sa rozprestiera v blízkosti rovnomenného jazera. Našou cieľovou stanicou bolo konferenčné centrum , ktoré sa nachádza na brehu jazera Tuusula. Toto kultúrne významné miesto vzniklo na prelome 19. a 20. storočia, keď sa na južnej strane jazera usadil národný spisovateľ Aleksis Kivi. Po ňom nasledovali ďalší spisovatelia, hudobníci a umelci vizuálnych umení ako Juhani Aho, Venny Soldan-Brofelt, Pekka Halonen, Eero Järnefelt, J.H.Erkko, Eino Leino, či Jean Sibelius, v súčasnosti najznámejší fínsky hudobný skladateľ.
V Gustavelunde, hneď vo vstupnej hale sa nachádzali panely a stoly pripravené na prezentáciu jednotlivých krajín. Každý účastník má možnosť počas jedného večera prezentovať svoju krajinu národnými nápojmi, potravinami, plagátmi či pohľadnicami. Chvíľu ma zamrzelo, že náš stolík a panel sa nachádzal za rohom, dosť ďaleko od vchodu. No ani nie po polhodine od začaťia tzv. European Fair (prezentácia krajín) sa k slovenskému stolíku začali sťahovať Poliači či Češi, ktorých čašníci upozorňovali na fínsky zákon, ktorý zakazuje konzumáciu vlastne zakúpeného alkoholu na verejnosti. Boli z toho poriadne vynervení a my ostatní, ktorí sme mali stolíky ďaleko od nervóznych pohľadov miestneho personálu, sme sa mohli len spokojne usmievať. Počas slávnostného otvorenia konferencie zaznela pre mňa potešiteľná informácia o sprístupnení internetu pre účastníkov konferencie lokálnym zdarma Wi-Fi pripojením, ktoré sprevádzkovali organizátori konferencie. Pre mňa to znamenalo ľahkú a pohodlnú možnosť pripojiť sa vlastným počítačom a tak som mohol byť každý deň prostredníctvom Skype v telefonickom spojení s rodinou.
Na druhý deň nás čakal náročný, no príjemný program konferencie. Fínsko je krajina východoeurópskeho časového pásma a tak sme vstávali o hodinu skôr, aby sme sa stihli naraňajkovať a začať program. Po úvodných slovách sme boli rozdelení do jednotlivých skupín podľa tématických okruhov, ktoré sme si vybrali počas prihlasovania na konferenciu. V mojej skupine bolo zastúpených niekoľko krajín, okrem iného Turecko, Česko, Luxembursko, Francúzsko, Belgicko, Nemecko, Lotyšsko.
Hneď za obedom nás čakal výlet po stopách Jeana Sibeliusa. Ako prvé sme sa zastavili v Lotta múzeu. Výstava súvisí s organizáciou Lotty Svärd (ženské pomocné zbory, 1921-1944). Múzeum obsahuje malú kaviarničku, v ktorej sme sa zastavili na malé občerstvenie.
Odtiaľ sme sa vybrali do domu Ainola, kde žil a komponoval významný fínsky hudobný skladateľ . Sibelius počas komponovania svojej hudby požadoval maximálne ticho a tak postavenie domu na samotke v blízkosti nádherného jazera Tuusula zabezpečilo umelcovi patričný komfort i inšpiráciu.
Vo svojej záhrade si postavil typickú a obľúbenú fínsku saunu, v ktorej trávieval čas počas studených zimných večerov.
Krásna ovocná a kvetinová záhrada mu zas poskytovala pohodlie v horúcich letných dňoch až do neskorej jesene.
Po prehliadke domu Jeana Sibeliusa sme sa vydali na krátku prechádzku k brehom jazera Tuusula, ktoré skrášľoval mäkký svit zapadajúceho slnka nad Fínskymi kopcami.
Večer sme strávili večerou v hoteli Krapi, ktorý sa nachádzal asi 15 minút peši od kongresového centra Gustavelund. Jedlo pozostávajúce z niekoľkých chodov bolo vynikajúce, plné rýb ale i severských druhov mäsa (sob, los, jeleň). Zvláštnosťou bolo hojné, no chutné používanie kôpru do rôznych druhov jedál.
Neskorý večer (od 22:00) sme strávili na koncerte v miestnom kostole. Repertoár bol vyplnený hudbou Jeana Sibeliusa, Richarda Straussa a Wolfganga Amadeusa Mozarta.
Sobotný deň bol omnoho pracovnejší, dopoludnie aj popoludnie bolo zaplnené prácou na workshopoch v malých skupinách. Po 16. hodine sme sa vybrali na výlet do neďalekých Helsínk, spojených večerou na ostrove Suomenlinna. Počas jazdy autobusom do Helsínk sa strhla taká prietrž mračien, až sa zdalo, že výlet v Helsinkách bude poznačený nepríjemným mokrom. Zavrel som teda na chvíľu oči, spojil sa s duchmi mesta a poprosil ich o pozastavenie dažďa po dobu nášho pobytu v Helsinkách. Vypočuli ma. Ako sme dorazili do centra mesta, dážď ustal, akoby niekto zavrel kohútiky a nepršalo až do nášho návratu do Gustavelundu. Až keď som sa ocitol v posteli, som začul jemný klepot dažďových kvapiek, ktoré začali dopadať na okno. Ďakujem Vám duchovia Fínska a Helsínk, že ste nad nami držali ochrannú ruku.
Krátko po našom vystúpení z autobusa sme videli odchádzať z prístavu obrovský parník, ktorý mal namierené do neďalekého Švédska. Od miestnych sme sa dozvedeli, že loď pravidelne odchádza o 17:00 z Helsínk a do cieľového prístavu vo Švédsku pristáva na druhý deň ráno o 9:00. Odtiaľ zas odchádza rovnako o 17:00 a v Helsinkách pristáva o 9:00 nasledujúci deň. Pekný 16 hodinový výlet. Nedoporučujem tým, ktorí trpia morskou nemocou.
Helsinkám dominuje nádherná katedrála. Protestantské cirkvy majú vo Fínsku prevahu a tak aj táto katedrála je určená protestantom.
Večerná prechádzka mestom bola príjemná, pretože aj napriek lejaku, ktorý sa mestom prehnal, vzduch bol stále príjemne teplý. V malých skupinkách sme sa pobrali na nákupy alebo posedieť si do malých kaviarní, ktoré sú známe svojim prívetivým dojmom na turistov. Po niekoľkých hodínách sme sa vrátili na miesto, kde sme vystúpili z autobusa, aby sme nastúpili tentoraz na trajekt, ktorý nás zaviezol na spomínaný ostrov Suomenlinna, kde sme strávili posledný večer nášho pobytu vo Fínsku. Neskoro v noci sme sa vrátili späť do Gustavelundu, kde som unavený padol do postele. V nedeľu ráno nás čakala cesta späť domov. Čakanie na letisku som trávil triedením fotografií (vyše 200 ) a brázdením po internete. Vo Viedni ma čakala manželka so synom a mohli sme sa vydať na cestu späť domov.
Aj keď som bol vo Fínsku len pár dní, stihol som si ho obľúbiť a budem vždy rád, keď sa budem môcť vrátiť do tejto severskej krajiny.
Tagy: Fínsko • Tuusula • Helsinki • Suomenlinna • Jean Sibelius • Múzeum Lotta Svärd
WhiteWolfSix (WW6) | | | |