Dovolenka v Afrike III.
od WhiteWolfSix
Hurghada, Egypt (10. – 20. 6. 2008)
Tak sme sa po 4 rokoch znovu vrátili do Afriky, tentoraz sme sa vybrali do známeho letoviska Hurghada. Po skúsenostiach s Tuniskom sme sa snažili nájsť si čo najlepší hotel, ktorý by splnil naše očakávania oddychu, pohody a kľudu. Po krátkej porade so zamestnankyňou CK, s ktorou sme boli aj v Tunisku, sme sa rozhodli pre hotelový komplex .
Naša cesta začala tentoraz odletom okolo obeda z Bratislavy s príletom okolo 17:00 miestneho času. Let trval približne 4 hodiny a napriek prvotným obavám z lokálnej leteckej spoločnosti, lietadlo, ktoré bolo použité na obidvoch linkách (do Hurghady i späť) bolo moderné typu Airbus 320.
Existencia letiska priamo v Hurghade nás potešila, pretože sme sa obávali transferu v horúčavách Egyptu. Po vystúpení z lietadla nás ovial horúci vietor, ktorý sa na letiskovej ploche točil a rozmetával všadeprítomnú špinu. Ešteže tam mali plot s pletivovou výplňou, ten im najväčšie kusy odpadu zachytával. Veľká časť plochy bola obsypaná papiermi, igelitmi a iným haraburdím, no po skúsenostiach v Tunisku nás to až tak neprekvapilo.
Transfer z letiska sa začal v celkom dobre klimatizovanom autobuse rozvozom po jednotlivých hoteloch. Trochu nás zarazil spôsob, akým sú v Hurghade riešené križovatky. Náš autobus sa posúval po jednotlivých častiach Hurghady v tzv. slučkách. Jednoducho na to, aby sme sa mohli dostať ďalej na juh, sme museli najskôr vyraziť „jednosmerkou“ na sever a na najbližšej spojnici s opačným smerom sa znovu vrátiť a pokračovať ďalej. Tak sa stalo, že sme niektoré časti Hurghady videli aj viackrát po sebe. Keďže náš hotel bol posledný v celom rade navštívených hotelov, naša cesta sa nakoniec pretiahla na hodinu a pol! V každom hoteli sme totiž čakali na zástupcu CK, ktorý s nami cestoval a ktorý pomáhal vystúpivším ubytovať sa v hoteli. Niekedy to trvalo aj 20 minút.
Hotel
Konečne sme vystúpili z autobusu, ktorý nás zaviezol pred vchod do nášho hotela. Na recepcii sa pohybovalo niekoľko recepčných, ktorí sa snažili vybavovať odhlasujúcich a prihlasujúcich sa klientov. Ešte pred odchodom na dovolenku nás upozornila naša susedka, ktorá si ten hotel zamilovala, že za malý príplatok (rozumej bakšiš) sa dá nechať sa ubytovať v hlavnej budove hotela. Skúsil som sa teda dohodnúť s recepčným, no ten mi hneď oznámil, že od tohto roku to už nie je možné, pretože izby v hlavnej budove sú „luxusnejšie“ a teda aj drahšie. Mohli sme si priplatiť lepšie ubytovanie za cca 10€ na deň. Keďže som nebol ochotný vyhodiť 100€, rozhodol som sa, že sa ubytujeme v štandardných izbách.
Štandardné izby predstavovali izby apartmánových domov, ktoré boli situované na kopci nad hlavnou budovou hotela a všetky boli otočené smerom k moru. Z hlavnej budovy nás do nášho apartmánového domu zobral hotelový zamestnanec pomocou elektromobilu, takého aký používajú golfový hráči na prevoz od jamky k jamke. Na najbližšom stretnutí s delegátom sme sa dozvedeli, že si môžeme kedykoľvek zdarma „objednať“ takýto prevoz medzi izbou a hlavnou budovou, čo sme každý deň využili po obede, keď sme sa chceli uchýliť na izbe v čase najväčšej horúčavy a nechceli sme sa pohybovať zbytočne po vonku.
Ubytovanie a strava
Poschodové apartmánové domy boli navrhnuté tak, že každý dom obsahoval 5 samostatných izieb s príslušenstvom, terasou alebo balkónom. Jedine naša izba mala vstup priamo spredu, ostatní museli vchádzať do domu zo zadnej strany a tak obchádzať celý dom.
Izba obsahovala štandardné príslušenstvo, samostatnú kúpeľnu s WC, maličkú prezliekareň so vstavanou skriňou, TV, sušič na vlasy, mini chladničku no najdôležitejšia bola funkčná a výkonná klimatizačná jednotka. Z prvého pohľadu bolo vidieť, že apartmánové domy boli postavené len pred niekoľkými rokmi (3-5?) a tak je zariadenie v nich ešte pomerne zachované. Nárok sme mali na jednu fľašu 1,5l vody, no nám dával náš upratovač izby hneď dve fľaše.
Hneď prvý večer sme zistili, že naše rozhodnutie neostať v hlavnej budove bolo dobré. Za všetky tie roky si naše dieťa vybudovalo pevný režim spánku a tak sa nemusíme každý deň boriť s problémom ako dostať dieťa do postele. Každý rodič vie, že je to výhoda, hlavne počas školského roku, kedy ranné vstávanie býva väčšinou problematické, ak sa nepodarí dieťa dostať včas do postele. Aj na dovolenke si dieťa zachovalo svoj režim a tak sme ho dávali vždy včas spávať a my sme to tiež hneď využili. Po dlhých mesiacoch nevyspatia sme sa aj my dostali skoro do postele. Vzdialenosť od hlavnej budovy hotela sme ocenili v momente, keď na terase pri Sport Bare zapli veľkú plazmovú obrazovku a začali dávať prenos z ME 2008 a toto sa opakovalo každý večer!
Ráno sme sa vykotúľali z izby pomerne zavčasu (okolo 8:00) a tak sme sa mohli v kľude naraňajkovať (párkrát sme prišli na raňajky o 9:00 a to nebolo kam si sadnúť) v jednej z dvoch reštaurácií (Lotus a Al Dente), ktorými hotel disponoval. My sme najčastejšie využívali Lotus Restaurant, ktorý sa nachádzal v blízkosti bazénov (večer sa dalo najesť na terase pri bazénoch). Reštaurácia bola rozdelená do dvoch krídiel, v ktorých sa dala nájsť takmer rovnaká ponuka. V jednom z krídel však bolo o čosi viac druhov jedál, šalátov, pečiva či ovocia. Trochu ma to prekvapilo, keďže sme museli snoriť v obidvoch krídlach, alebo si hľadať voľné miesto len v tom „hlavnom“ krídle. Výber ovocia bol omnoho slabší ako ten, ktorý sme zažili v Tunisku. Najčastejšie boli pomaranče a banány, občas sa objavili broskyne, ale v tak malom množstve, že do polhodiny všetky broskyne zmizli a ďalšie personál nedodal.
Slnko a voda...
Ako som už písal v blogu o Tunisku, ja sa najviac teším vždy na more. Nechápem prečo sú ľudia schopní platiť nemalé peniaze za to, aby sa celý deň smažili na suchu a jeden poťažmo dvakrát sa namočili v bazéne. Nedivím sa, keď sa takto smažia mladé babuľky, ktoré chcú byť čokoládovo-mandľové, na to som si už za tie roky predsa len zvykol, no keď to vidím u mladých mužov, ostávam neveriaco krútiť hlavou.
Bazény boli oficiálne otvorené od 8:00 hodiny, to si píšte, že boli všetky ležadlá u bazénov obsadené hneď ako sa dalo a až potom sa ľudia šli naraňajkovať. My sme našťastie tento problém riešiť nikdy nemuseli. Pláž, ktorá bola niekoľko desiatok metrov vzdialená, bola rozsiahla a kapacitne dostatočne veľká, aby tam bolo možné hravo nájsť voľné miesto. My sme vždy chodili až na samý koniec pláže, kde sa najlepšie kúpalo. Pláž obsahovala dva plážové samoobslužné bary, ktoré podobne ako reštaurácia Lotus neponúkali to isté. Škoda. Program all-inclusive nám umožňoval kedykoľvek si samoobslužne nabrať Colu, Fantu, Sprite, sódu, kávu, čaj, ale i zmrzlinu (4 druhy), hot-dog či hranolky.
Najviac nás milo prekvapila klíma, ktorá začiatkom júna prevládala v Egypte. Pred cestou som očakával neznesiteľné horúčavy spojené s ešte väčším dusnom. Opak bol pravdou. Po príchode sa teplota pohybovala v rozmedzí od 36°C do 38°C, no podstatným faktom bola suchosť vzduchu, ktorá zapríčiňovala výborné podmienky pre dýchanie a skoro nulový pocit potenia. K tomu všetkému bol všade prítomný vietor, ktorý bol síce miestami silný, no nie nepríjemný. Aj z tohto dôvodu boli pri mori miesta okolo slnečníkov ohradené vetrolamami. Takáto plátená stena vytvárala pocit súkromia, ktorý prispieval k pocitu pohodlia a komfortu.
Po príchode na pláž sme si na základe plastových kartičiek (jedna karta na osobu) vyfasovali froté uteráky, ktoré zamestnanci upevnili na ležadlo pod dve príchytné gumy, ktoré zabraňovali ich odfúknutiu. Väčšinou drevené ležadlá boli pokryté gumovým matracom, na ktorom by sa ležalo dosť nepríjemne.
More... hm... more... no, to bolo skvelé. Asi najlepšia vec na Egypte je krásne priezračné more s piesčitými plážami, no predovšetkým koralovými útesmi. A práve koraly a bohatý morský život v ich blízkosti je najväčšie lákadlo Egypta. Ešte pred odchodom do Egypta som si zadovážil poriadnu výbavu: okuliare, trubičku a plutvy. Dieťa malo okuliare a trubičku kúpené už dávnejšie, aj keď nikdy s nimi nešnorchloval. Tento rok to napravil...
Počas dovolenky v Tunisku sme predsa len bývali častejšie v bazéne, pretože dieťa sa do mora jednoducho bálo ísť. V tom čase ešte nevedel vôbec plávať, to sa naučil až minulý rok. Tento rok sme mali úlohu, naučiť ho ponárať poriadne hlavu do vody. Spočiatku mu totiž robilo problém aj obyčajné pofŕkanie tváre vodou. Na to sme využili bazény, u ktorých sme sa párkrát zastavili v poobedňajšom pobyte pri vode.
So štipcom na nose sa dieťa učilo potápať sa a dokonca otvoriť oči pod vodou. Musím uznať, že mu to šlo veľmi dobre. Také nadšenie a motiváciu som už dávno nevidel. Spravil si z toho aj hru, maminu pod vodou šteklil na nohách.
V rezorte Hilton Long Beach je dostupný jeden krásny koralový útes v blízkosti móla. Toto mólo je síce v najvzdialenejšom kúte pláže, no oplatí sa tam vybrať šnorchlovať. Kto neskúsi šnorchlovať, nevie čo môže vidieť pod hladinou mora, hlavne v blízkosti koralov.
Dieťa začalo trénovať v bežnej časti pláže, kde bol taký malý koralový útes. Ľudia tam pravidelne chodili kŕmiť rybičky, pretože voda tam bola tak po kolená. Aj tentokrát tam bol starší manželský pár z Nemecka a keď zbadali, že sa tam v blízkosti motáme (ja som len kráčal), podali nám kus žemle a tak dieťa prvýkrát začalo kŕmiť rybičky počas šnorchlovania. Z toho zážitku bol taký unesený, veď mu rybky žrali priamo z rúk a jedna ho dokonca poťahala za prst. Na druhý deň sme sa spolu vybrali k hlavnému koralovému útesu. Mamina šla s nami, vybavená kamerou, aby nás mohla nafilmovať. Pokúsim sa film zo šnorchlovania spracovať a zavesiť čo najskôr na youtube.
Egypťania a egyptské reálie
Egypťania sú milí, no oveľa viac „obchodne zmýšľajúci“ než napr. Tunisania. V Egypte buďte oveľa viac pripravení na zjednávanie a všade prítomné žiadosti o bakšiš. S bakšišom sa stretnete väčšinou mimo rezort hotela, t.j. ak sa pôjdete prejsť do mestečka na miestne trhy. Pre ľahšie fungovanie je dobré zapamätať si pár arabských výrazov:
Salám alejkum (As-Sal?mu `Alaykum [?????? ?????]) - mier s vami, pokoj s vami; odpoveďou je Alejkum salám
Ahlan – ahoj
Moš momkin – to je príliš veľa, to je nemožné; používa sa ako reakcia na príliš vysokú cenu
Šukran – ďakujem
La, la, la – nie, nie, nie – toto je snáď najdôležitejšie slovo po pozdrave Salám alejkum, ktoré sa musíte naučiť
Párkrát stačilo použiť Salám alejkum a hneď bola reakcia miestnych prívetivejšia a milšia. Oplatí sa vám používať tých pár slov.
Egypťania boli rovnako komunikatívni ako Tunisania, niekedy aj o čosi viac. Na pláži sa pravidelne pohyboval miestny majiteľ ťavy menom Fares, ktorú ponúkal na jazdu. Za cenu približne 20€ ste sa mohli 5-7 min. povoziť na Fares. Párkrát sa vyskytol skvelý pohľad na beduína ťahajúceho ťavu a v ruke mobil priložený ku uchu. No čo už, moderné technológie prenikajú aj do týchto končín.
Väčšina z miestnych sa vás medzi rečou spýtajú, či ste v Egypte po prvý krát a keď poviete, že áno, zaželajú vám príjemný pobyt. Touto drobnou informáciou však o sebe poskytnete dôležitú informáciu. V Egypte ste prvý krát, tzn. neviete ako to tam chodí a ste ľahko oklamateľný. Po takejto otázke si zahryznite do jazyka a vypustite zo seba klamstvo, ktoré vás ochráni od množstva problémov. Povedzte, že ste v Egypte aspoň tretí alebo štvrtý krát, len v tomto hoteli ste prvý krát. Vyhnete sa pokusom ošklbať vás aj o nohavice. Prvá príležitosť sa vám naskytne určite v lekárni, kam sa skôr či neskôr určite ocitnete.
Každý kto sa prvýkrát chystá na cestu do Egypta sa určite stretol s informáciami týkajúcimi sa žalúdočných problémov. Teórie vysvetľujúce pôvod týchto problémov sa rôznia, jedni hovoria, že je to zo stravy, iní z vody či nápojov, atď. Jedno je isté, väčšina liekov dovezených z domova nezaberajú a tak sa skôr či neskôr dostanete do miestnej lekárne, kde budete zháňať liek s názvom Antinal. Podľa príbalového letáku je to pomerne dobre znášaný liek s vysokou účinnosťou na väčšinu tráviacich problémov (Stafilokokus, Streptokokus, Salmonela, Campylobaktériu, Šigelu, E. coli, Jersina).
Pri prvom stretnutí s delegátom sme boli upozornení na rozdielne ceny Antinalu v hotelovej lekárni, čo sme si o pár dní vyskúšali. Po požiadaní nám lekárnik oznámil cenu 40 LE (Egyptská libra) cca 160 Sk, po oznámení, že sme klientmi CK Kartágo Tours cena šla rapídne dolu 15 LE, cca 60 Sk. Ak chcete za Antinal ušetriť, prečítajte si zaujímavý blog s názvom
Rozhodne sa do lekárne nechoďte radiť, lebo dopadnete ako mladý manželský pár z Detvy. Po počiatočných problémoch šla manželka ovládajúca nemčinu do lekárne, kde dostala zvlášť lieky na kŕče, teplotu i hnačku v celkovej hodnote približne 900 Sk a pritom jej stačilo kúpiť si Antinal.
Výlety
Hotely v Egypte ponúkajú množstvo fakultatívnych výletov v rôznej cene. Pre lepší prehľad prikladám stručný prehľad niektorých z nich, s momentálnymi cenami:
Luxor (údolie kráľov, plavba Nílom, chrám v Karnaku) 55€
Giftun (výlet loďou na neďaleký ostrov, raj šnorchlovania) 20€
Beduínska večera (výlet jeepom do beduínskej dediny) 20€
Štvorkolky (to isté čo beduínska večera, no dopravujete sa na zapožičaných štvorkolkách) 35€
Káhira 1 deň (Egyptské múzeum, pyramídy a sfinga) 55€
Seascope (výlet ponorkou v hĺbke 4m) 35€
Jeruzalem (letecký výlet do Taby a potom autobusom k Mŕtvemu moru, prehliadka Jeruzalema) 195€
Aquapark Sindbad (návšteva aquaparku v hoteli Sindbad) 25€
Sharm el Naga (výlet do raja šnorchlovania) 30€
Káhira letecky 145€
Cesta domov
Cestovanie je najnepríjemnejšia časť každej dovolenky. Naša cesta domov bola náročná, pretože náš let bol naplánovaný na 4:00 a podľa miestnych predpisov musia byť cudzinci na letisku najmenej 2,5 hodiny pred odletom (bežne stačia 2 hodiny). Už o 23:30 sme mali vyložiť batožinu pred dvere našej izby, odkiaľ ju zamestnanci mali pozvážať vozidlami pred recepciu a o 0:30 sme už sedeli v autobuse. My sme si vlastne ani neľahli spať, len dieťa sme museli nasilu zobudiť, aby sme ho obliekli a dostali na recepciu. Na recepcii nás ešte vybavili raňajkovými balíčkami, keďže sme nemohli stihnúť raňajky v hoteli. Cesta na letisko bola pokojná, znovu sme navštívili množstvo hotelov, odkiaľ k nám pristupovali ďalší Slováci končiaci svoju dovolenku. Egypťania upozorňujú na zákaz vyvážať akékoľvek mušle, koraly či iné dary mora a tento zákaz starostlivo dodržovali. Na letisku sme prechádzali až cez dve osobné prehliadky! Let bol príjemný, počas ktorého sme si zdremli a pred 7:00 hodinou sme pristali na letisku v Bratislave. Po krátkej návšteve duvesa, u ktorého sme mali zaparkované auto, sme sa vydali späť domov, kam sme dorazili pred poludním. Naša tohoročná dovolenka sa týmto zakončila.
Tak sme sa po 4 rokoch znovu vrátili do Afriky, tentoraz sme sa vybrali do známeho letoviska Hurghada. Po skúsenostiach s Tuniskom sme sa snažili nájsť si čo najlepší hotel, ktorý by splnil naše očakávania oddychu, pohody a kľudu. Po krátkej porade so zamestnankyňou CK, s ktorou sme boli aj v Tunisku, sme sa rozhodli pre hotelový komplex .
Naša cesta začala tentoraz odletom okolo obeda z Bratislavy s príletom okolo 17:00 miestneho času. Let trval približne 4 hodiny a napriek prvotným obavám z lokálnej leteckej spoločnosti, lietadlo, ktoré bolo použité na obidvoch linkách (do Hurghady i späť) bolo moderné typu Airbus 320.
Existencia letiska priamo v Hurghade nás potešila, pretože sme sa obávali transferu v horúčavách Egyptu. Po vystúpení z lietadla nás ovial horúci vietor, ktorý sa na letiskovej ploche točil a rozmetával všadeprítomnú špinu. Ešteže tam mali plot s pletivovou výplňou, ten im najväčšie kusy odpadu zachytával. Veľká časť plochy bola obsypaná papiermi, igelitmi a iným haraburdím, no po skúsenostiach v Tunisku nás to až tak neprekvapilo.
Transfer z letiska sa začal v celkom dobre klimatizovanom autobuse rozvozom po jednotlivých hoteloch. Trochu nás zarazil spôsob, akým sú v Hurghade riešené križovatky. Náš autobus sa posúval po jednotlivých častiach Hurghady v tzv. slučkách. Jednoducho na to, aby sme sa mohli dostať ďalej na juh, sme museli najskôr vyraziť „jednosmerkou“ na sever a na najbližšej spojnici s opačným smerom sa znovu vrátiť a pokračovať ďalej. Tak sa stalo, že sme niektoré časti Hurghady videli aj viackrát po sebe. Keďže náš hotel bol posledný v celom rade navštívených hotelov, naša cesta sa nakoniec pretiahla na hodinu a pol! V každom hoteli sme totiž čakali na zástupcu CK, ktorý s nami cestoval a ktorý pomáhal vystúpivším ubytovať sa v hoteli. Niekedy to trvalo aj 20 minút.
Hotel
Konečne sme vystúpili z autobusu, ktorý nás zaviezol pred vchod do nášho hotela. Na recepcii sa pohybovalo niekoľko recepčných, ktorí sa snažili vybavovať odhlasujúcich a prihlasujúcich sa klientov. Ešte pred odchodom na dovolenku nás upozornila naša susedka, ktorá si ten hotel zamilovala, že za malý príplatok (rozumej bakšiš) sa dá nechať sa ubytovať v hlavnej budove hotela. Skúsil som sa teda dohodnúť s recepčným, no ten mi hneď oznámil, že od tohto roku to už nie je možné, pretože izby v hlavnej budove sú „luxusnejšie“ a teda aj drahšie. Mohli sme si priplatiť lepšie ubytovanie za cca 10€ na deň. Keďže som nebol ochotný vyhodiť 100€, rozhodol som sa, že sa ubytujeme v štandardných izbách.
Štandardné izby predstavovali izby apartmánových domov, ktoré boli situované na kopci nad hlavnou budovou hotela a všetky boli otočené smerom k moru. Z hlavnej budovy nás do nášho apartmánového domu zobral hotelový zamestnanec pomocou elektromobilu, takého aký používajú golfový hráči na prevoz od jamky k jamke. Na najbližšom stretnutí s delegátom sme sa dozvedeli, že si môžeme kedykoľvek zdarma „objednať“ takýto prevoz medzi izbou a hlavnou budovou, čo sme každý deň využili po obede, keď sme sa chceli uchýliť na izbe v čase najväčšej horúčavy a nechceli sme sa pohybovať zbytočne po vonku.
Ubytovanie a strava
Poschodové apartmánové domy boli navrhnuté tak, že každý dom obsahoval 5 samostatných izieb s príslušenstvom, terasou alebo balkónom. Jedine naša izba mala vstup priamo spredu, ostatní museli vchádzať do domu zo zadnej strany a tak obchádzať celý dom.
Izba obsahovala štandardné príslušenstvo, samostatnú kúpeľnu s WC, maličkú prezliekareň so vstavanou skriňou, TV, sušič na vlasy, mini chladničku no najdôležitejšia bola funkčná a výkonná klimatizačná jednotka. Z prvého pohľadu bolo vidieť, že apartmánové domy boli postavené len pred niekoľkými rokmi (3-5?) a tak je zariadenie v nich ešte pomerne zachované. Nárok sme mali na jednu fľašu 1,5l vody, no nám dával náš upratovač izby hneď dve fľaše.
Hneď prvý večer sme zistili, že naše rozhodnutie neostať v hlavnej budove bolo dobré. Za všetky tie roky si naše dieťa vybudovalo pevný režim spánku a tak sa nemusíme každý deň boriť s problémom ako dostať dieťa do postele. Každý rodič vie, že je to výhoda, hlavne počas školského roku, kedy ranné vstávanie býva väčšinou problematické, ak sa nepodarí dieťa dostať včas do postele. Aj na dovolenke si dieťa zachovalo svoj režim a tak sme ho dávali vždy včas spávať a my sme to tiež hneď využili. Po dlhých mesiacoch nevyspatia sme sa aj my dostali skoro do postele. Vzdialenosť od hlavnej budovy hotela sme ocenili v momente, keď na terase pri Sport Bare zapli veľkú plazmovú obrazovku a začali dávať prenos z ME 2008 a toto sa opakovalo každý večer!
Ráno sme sa vykotúľali z izby pomerne zavčasu (okolo 8:00) a tak sme sa mohli v kľude naraňajkovať (párkrát sme prišli na raňajky o 9:00 a to nebolo kam si sadnúť) v jednej z dvoch reštaurácií (Lotus a Al Dente), ktorými hotel disponoval. My sme najčastejšie využívali Lotus Restaurant, ktorý sa nachádzal v blízkosti bazénov (večer sa dalo najesť na terase pri bazénoch). Reštaurácia bola rozdelená do dvoch krídiel, v ktorých sa dala nájsť takmer rovnaká ponuka. V jednom z krídel však bolo o čosi viac druhov jedál, šalátov, pečiva či ovocia. Trochu ma to prekvapilo, keďže sme museli snoriť v obidvoch krídlach, alebo si hľadať voľné miesto len v tom „hlavnom“ krídle. Výber ovocia bol omnoho slabší ako ten, ktorý sme zažili v Tunisku. Najčastejšie boli pomaranče a banány, občas sa objavili broskyne, ale v tak malom množstve, že do polhodiny všetky broskyne zmizli a ďalšie personál nedodal.
Slnko a voda...
Ako som už písal v blogu o Tunisku, ja sa najviac teším vždy na more. Nechápem prečo sú ľudia schopní platiť nemalé peniaze za to, aby sa celý deň smažili na suchu a jeden poťažmo dvakrát sa namočili v bazéne. Nedivím sa, keď sa takto smažia mladé babuľky, ktoré chcú byť čokoládovo-mandľové, na to som si už za tie roky predsa len zvykol, no keď to vidím u mladých mužov, ostávam neveriaco krútiť hlavou.
Bazény boli oficiálne otvorené od 8:00 hodiny, to si píšte, že boli všetky ležadlá u bazénov obsadené hneď ako sa dalo a až potom sa ľudia šli naraňajkovať. My sme našťastie tento problém riešiť nikdy nemuseli. Pláž, ktorá bola niekoľko desiatok metrov vzdialená, bola rozsiahla a kapacitne dostatočne veľká, aby tam bolo možné hravo nájsť voľné miesto. My sme vždy chodili až na samý koniec pláže, kde sa najlepšie kúpalo. Pláž obsahovala dva plážové samoobslužné bary, ktoré podobne ako reštaurácia Lotus neponúkali to isté. Škoda. Program all-inclusive nám umožňoval kedykoľvek si samoobslužne nabrať Colu, Fantu, Sprite, sódu, kávu, čaj, ale i zmrzlinu (4 druhy), hot-dog či hranolky.
Najviac nás milo prekvapila klíma, ktorá začiatkom júna prevládala v Egypte. Pred cestou som očakával neznesiteľné horúčavy spojené s ešte väčším dusnom. Opak bol pravdou. Po príchode sa teplota pohybovala v rozmedzí od 36°C do 38°C, no podstatným faktom bola suchosť vzduchu, ktorá zapríčiňovala výborné podmienky pre dýchanie a skoro nulový pocit potenia. K tomu všetkému bol všade prítomný vietor, ktorý bol síce miestami silný, no nie nepríjemný. Aj z tohto dôvodu boli pri mori miesta okolo slnečníkov ohradené vetrolamami. Takáto plátená stena vytvárala pocit súkromia, ktorý prispieval k pocitu pohodlia a komfortu.
Po príchode na pláž sme si na základe plastových kartičiek (jedna karta na osobu) vyfasovali froté uteráky, ktoré zamestnanci upevnili na ležadlo pod dve príchytné gumy, ktoré zabraňovali ich odfúknutiu. Väčšinou drevené ležadlá boli pokryté gumovým matracom, na ktorom by sa ležalo dosť nepríjemne.
More... hm... more... no, to bolo skvelé. Asi najlepšia vec na Egypte je krásne priezračné more s piesčitými plážami, no predovšetkým koralovými útesmi. A práve koraly a bohatý morský život v ich blízkosti je najväčšie lákadlo Egypta. Ešte pred odchodom do Egypta som si zadovážil poriadnu výbavu: okuliare, trubičku a plutvy. Dieťa malo okuliare a trubičku kúpené už dávnejšie, aj keď nikdy s nimi nešnorchloval. Tento rok to napravil...
Počas dovolenky v Tunisku sme predsa len bývali častejšie v bazéne, pretože dieťa sa do mora jednoducho bálo ísť. V tom čase ešte nevedel vôbec plávať, to sa naučil až minulý rok. Tento rok sme mali úlohu, naučiť ho ponárať poriadne hlavu do vody. Spočiatku mu totiž robilo problém aj obyčajné pofŕkanie tváre vodou. Na to sme využili bazény, u ktorých sme sa párkrát zastavili v poobedňajšom pobyte pri vode.
So štipcom na nose sa dieťa učilo potápať sa a dokonca otvoriť oči pod vodou. Musím uznať, že mu to šlo veľmi dobre. Také nadšenie a motiváciu som už dávno nevidel. Spravil si z toho aj hru, maminu pod vodou šteklil na nohách.
V rezorte Hilton Long Beach je dostupný jeden krásny koralový útes v blízkosti móla. Toto mólo je síce v najvzdialenejšom kúte pláže, no oplatí sa tam vybrať šnorchlovať. Kto neskúsi šnorchlovať, nevie čo môže vidieť pod hladinou mora, hlavne v blízkosti koralov.
Dieťa začalo trénovať v bežnej časti pláže, kde bol taký malý koralový útes. Ľudia tam pravidelne chodili kŕmiť rybičky, pretože voda tam bola tak po kolená. Aj tentokrát tam bol starší manželský pár z Nemecka a keď zbadali, že sa tam v blízkosti motáme (ja som len kráčal), podali nám kus žemle a tak dieťa prvýkrát začalo kŕmiť rybičky počas šnorchlovania. Z toho zážitku bol taký unesený, veď mu rybky žrali priamo z rúk a jedna ho dokonca poťahala za prst. Na druhý deň sme sa spolu vybrali k hlavnému koralovému útesu. Mamina šla s nami, vybavená kamerou, aby nás mohla nafilmovať. Pokúsim sa film zo šnorchlovania spracovať a zavesiť čo najskôr na youtube.
Egypťania a egyptské reálie
Egypťania sú milí, no oveľa viac „obchodne zmýšľajúci“ než napr. Tunisania. V Egypte buďte oveľa viac pripravení na zjednávanie a všade prítomné žiadosti o bakšiš. S bakšišom sa stretnete väčšinou mimo rezort hotela, t.j. ak sa pôjdete prejsť do mestečka na miestne trhy. Pre ľahšie fungovanie je dobré zapamätať si pár arabských výrazov:
Salám alejkum (As-Sal?mu `Alaykum [?????? ?????]) - mier s vami, pokoj s vami; odpoveďou je Alejkum salám
Ahlan – ahoj
Moš momkin – to je príliš veľa, to je nemožné; používa sa ako reakcia na príliš vysokú cenu
Šukran – ďakujem
La, la, la – nie, nie, nie – toto je snáď najdôležitejšie slovo po pozdrave Salám alejkum, ktoré sa musíte naučiť
Párkrát stačilo použiť Salám alejkum a hneď bola reakcia miestnych prívetivejšia a milšia. Oplatí sa vám používať tých pár slov.
Egypťania boli rovnako komunikatívni ako Tunisania, niekedy aj o čosi viac. Na pláži sa pravidelne pohyboval miestny majiteľ ťavy menom Fares, ktorú ponúkal na jazdu. Za cenu približne 20€ ste sa mohli 5-7 min. povoziť na Fares. Párkrát sa vyskytol skvelý pohľad na beduína ťahajúceho ťavu a v ruke mobil priložený ku uchu. No čo už, moderné technológie prenikajú aj do týchto končín.
Väčšina z miestnych sa vás medzi rečou spýtajú, či ste v Egypte po prvý krát a keď poviete, že áno, zaželajú vám príjemný pobyt. Touto drobnou informáciou však o sebe poskytnete dôležitú informáciu. V Egypte ste prvý krát, tzn. neviete ako to tam chodí a ste ľahko oklamateľný. Po takejto otázke si zahryznite do jazyka a vypustite zo seba klamstvo, ktoré vás ochráni od množstva problémov. Povedzte, že ste v Egypte aspoň tretí alebo štvrtý krát, len v tomto hoteli ste prvý krát. Vyhnete sa pokusom ošklbať vás aj o nohavice. Prvá príležitosť sa vám naskytne určite v lekárni, kam sa skôr či neskôr určite ocitnete.
Každý kto sa prvýkrát chystá na cestu do Egypta sa určite stretol s informáciami týkajúcimi sa žalúdočných problémov. Teórie vysvetľujúce pôvod týchto problémov sa rôznia, jedni hovoria, že je to zo stravy, iní z vody či nápojov, atď. Jedno je isté, väčšina liekov dovezených z domova nezaberajú a tak sa skôr či neskôr dostanete do miestnej lekárne, kde budete zháňať liek s názvom Antinal. Podľa príbalového letáku je to pomerne dobre znášaný liek s vysokou účinnosťou na väčšinu tráviacich problémov (Stafilokokus, Streptokokus, Salmonela, Campylobaktériu, Šigelu, E. coli, Jersina).
Pri prvom stretnutí s delegátom sme boli upozornení na rozdielne ceny Antinalu v hotelovej lekárni, čo sme si o pár dní vyskúšali. Po požiadaní nám lekárnik oznámil cenu 40 LE (Egyptská libra) cca 160 Sk, po oznámení, že sme klientmi CK Kartágo Tours cena šla rapídne dolu 15 LE, cca 60 Sk. Ak chcete za Antinal ušetriť, prečítajte si zaujímavý blog s názvom
Rozhodne sa do lekárne nechoďte radiť, lebo dopadnete ako mladý manželský pár z Detvy. Po počiatočných problémoch šla manželka ovládajúca nemčinu do lekárne, kde dostala zvlášť lieky na kŕče, teplotu i hnačku v celkovej hodnote približne 900 Sk a pritom jej stačilo kúpiť si Antinal.
Výlety
Hotely v Egypte ponúkajú množstvo fakultatívnych výletov v rôznej cene. Pre lepší prehľad prikladám stručný prehľad niektorých z nich, s momentálnymi cenami:
Luxor (údolie kráľov, plavba Nílom, chrám v Karnaku) 55€
Giftun (výlet loďou na neďaleký ostrov, raj šnorchlovania) 20€
Beduínska večera (výlet jeepom do beduínskej dediny) 20€
Štvorkolky (to isté čo beduínska večera, no dopravujete sa na zapožičaných štvorkolkách) 35€
Káhira 1 deň (Egyptské múzeum, pyramídy a sfinga) 55€
Seascope (výlet ponorkou v hĺbke 4m) 35€
Jeruzalem (letecký výlet do Taby a potom autobusom k Mŕtvemu moru, prehliadka Jeruzalema) 195€
Aquapark Sindbad (návšteva aquaparku v hoteli Sindbad) 25€
Sharm el Naga (výlet do raja šnorchlovania) 30€
Káhira letecky 145€
Cesta domov
Cestovanie je najnepríjemnejšia časť každej dovolenky. Naša cesta domov bola náročná, pretože náš let bol naplánovaný na 4:00 a podľa miestnych predpisov musia byť cudzinci na letisku najmenej 2,5 hodiny pred odletom (bežne stačia 2 hodiny). Už o 23:30 sme mali vyložiť batožinu pred dvere našej izby, odkiaľ ju zamestnanci mali pozvážať vozidlami pred recepciu a o 0:30 sme už sedeli v autobuse. My sme si vlastne ani neľahli spať, len dieťa sme museli nasilu zobudiť, aby sme ho obliekli a dostali na recepciu. Na recepcii nás ešte vybavili raňajkovými balíčkami, keďže sme nemohli stihnúť raňajky v hoteli. Cesta na letisko bola pokojná, znovu sme navštívili množstvo hotelov, odkiaľ k nám pristupovali ďalší Slováci končiaci svoju dovolenku. Egypťania upozorňujú na zákaz vyvážať akékoľvek mušle, koraly či iné dary mora a tento zákaz starostlivo dodržovali. Na letisku sme prechádzali až cez dve osobné prehliadky! Let bol príjemný, počas ktorého sme si zdremli a pred 7:00 hodinou sme pristali na letisku v Bratislave. Po krátkej návšteve duvesa, u ktorého sme mali zaparkované auto, sme sa vydali späť domov, kam sme dorazili pred poludním. Naša tohoročná dovolenka sa týmto zakončila.
Tagy: Afrika • Egypt • Hurghada • Hilton Long Beach • Šnorchlovanie • Dovolenka • Slnko • More • Teplota
WhiteWolfSix (WW6) | | | |