Cestovateľský jún
od WhiteWolfSix
Po dlhšej dobe si znovu sadám, aby som napísal blog z mojich ciest po svete. Tentokrát sa budem venovať trom cestám, počas ktorých som navštívil Českú republiku, Rakúsko, Švédsko, Fínsko a Francúzsko. 
Česká republika (28. 5. - 1. 6. 2009)
Nadpis môjho blogu je síce Cestovateľský jún, no moja prvá cesta sa začala už v máji. Presnejšie povedané vo štvrtok 28. mája som cestoval do Prahy, kde som už tradične viedol jeden z mojich víkendových kurzov. Tentokrát som viedol nadstavbový kurz , ktorý sa začína o čosi skôr ako základný kurz a tak som do Prahy musel cestovať o deň skôr. Do Prahy cestujem vždy rád, pretože je to krásne mesto a preto som mu venoval aj samostatný blog . Tentokrát som ostal v Prahe až do pondelka do rána, kedy som sa vracal späť na Slovensko. Cestoval som späť, aby som o pár dní znovu vyrazil na cesty.
Rakúsko, Švédsko a Fínsko (4. - 6. 6. 2009)
Už nasledujúci štvrtok som opäť nastúpil na cestu. Cieľom tejto cesty bolo fínske mesto Turku, ktoré bolo kedysi hlavným mestom Fínska, teraz je to kultúrne a univerzitné centrum juhozápadného Fínska. Cestoval som tam na pozvanie prof. Olavi Koivukangasa, predsedu , ktorý so svojimi kolegami organizoval konferenciu okrúhleho stola na tému "Migranti - problém alebo príležitosť?", ktorej sa okrem iných zúčastnila p. Johanna Suurpää, ombudsmanka pre menšiny a p. Jaana Vuorio, riaditeľka právneho oddelenia Fínskej imigračnej služby.
Moja cesta do Fínska bola dlhá. Ráno o 9:55 som sadol na autobus, ktorý smeroval do Bratislavy, aby som o 14:00 presadol na spoj smerujúci do rakúskeho Schwechatu. O 17:00 som odletel zo Schwechatu do Štokholmu, hlavného mesta Švédska, kde som pristál o 19:30. Keďže som mal ďalší let až za tri hodiny, vzhľadom na komplikovanosť cestovania do centra mesta som ostal na letisku . O 22:55 som zo Švédska odletel do Turku, kde som pristál približne o 1:00 (24:00 SEČ) v noci. Keďže Fínsko leží v pásme východoeurópskeho časového pásma, bolo tam o hodinu viac.
Z letiska som sa do Birgittalaisluostari Hotel dostal taxíkom-minibusom. Cestovné bolo jednotné a tak taxikár rozvážal všetkých cestujúcich za jednotnú cenu po celom Turku.
Ubytovanie bolo veľmi zaujímavé. Organizátori konferencie nás ubytovali v hoteli, ktorý prevádzkoval rád sestier sv. Brigity Švédskej (The Sisters of St. Bridget of Sweden), pretože bol najbližšie miestu konania konferencie. Je zaujímavé, že takáto sieť hotelov je po celom svete, od USA, Indie, Indonézie, Európu až po Betlehem.
Počas cesty na letisko Schwechat som dostal virózu, pretože došlo k prudkému ochladeniu v celej Európe a tak môj nasledujúci deň bol veľmi náročný. V dopoludňajších hodinách pracovné stretnutie s členmi EMF, poobede účasť na konferencii, na ktorej som mal vlastnú prezentáciu. Na záver večera v úzkom kruhu priateľov a potom šup do postele. Okamžite ma začalo "drgľovať" a tak som vedel, že som dostal zimnicu z vysokej horúčky. Vedel som, že sa musím poriadne vyspať, pretože už skoro ráno (6:30 SEČ) som musel cestovať na letisko, aby som rovnakou trasou cez Štokholm a Viedeň dostal späť domov. Pozbieral som všetky svoje sily a spustil rýchly ozdravný proces počas spánku. Ráno som sa zobudil bez teploty, len z nosa mi neustále tieklo. Počas cesty na letisko som uvažoval, či ma na niektorom z letísk nezadržia pre podozrenie z chrípky typu A (H1N1), no našťastie sa nič také nestalo.
Na liečenie som mal celú nedeľu.
Francúzsko (9. - 15. 6. 2009)
Tak tentoraz som necestoval sám. V pondelok poobede sme s manželkou a synom sadli do auta a vydali sa na cestu do Bratislavy, pretože už skoro ráno (6:30) sme odlietali s dnes už skrachovaným SkyEurope do Paríža. Noc v Bratislave bola neuveriteľne horúca, pretože o 5:00 ráno bolo 18°C. Naopak, po prílete do Paríža o 9:30 tam bolo mizerných 12°C a sychravé počasie.
Po prílete sme sa rozhodli využiť služby miestnych taxikárov, pretože to pri cestovaní s dieťaťom bolo pohodlnejšie. Jediné čoho som sa vo Francúzsku obával bola ich znalosť angličtiny, resp. neochota používať ju. Francúzi sú známi svojou hrdosťou na svoj jazyk a neochotou používať cudzí jazyk (hlavne angličtinu) v komunikácii. Toto bola moja prvá cesta do Francúzska a tak som ešte nemal inú skúsenosť, čoskoro som sa však presvedčil, že pre miestnych je podpora turizmu naozaj to prvoradé a tak som s angličtinou naozaj nemal vo väčšine prípadov žiadny problém. Ako prvý ma o tom presvedčil taxikár, ktorého sme odchytili na letisku.
Po naložení našej batožiny som si sadol dopredu a naša spočiatku nesmelá konverzácia mohla začať. Keďže sme do Paríža prišli v čase dopravnej špičky, čakala nás dlhá cesta do nášho malého . Už po prvých vetách som bol veľmi milo prekvapený výbornou úrovňou taxikárovej angličtiny, v ktorej som počul americký prízvuk. Počas rozhovoru som sa ho opýtal či bol niekedy v štátoch, načo mi odpovedal, že v Chicagu žil 17 rokov!
Tak to bola poriadna škola angličtiny. Počas rozhovoru nás upozornil, aby sme si o týždeň neskôr na spiatočnej ceste na letisko vzali taxíka o čosi skôr, aby sme sa vyhli dopravnej špičke, ktorou sme sa práve "predierali".
Zažil som už nie jedno veľkomesto (Londýn, Viedeň, Seattle) no to, ako sa jazdilo v Paríži, sa dá prirovnať skôr k južnejšie položeným krajinám ako Taliansko a pod. Šoféri jazdili dosť nebezpečne, no predovšetkým motorkári robili v uliciach také "myšičky", že som sa už párkrát videl na ich chrbte. Náš taxikár to však s prehľadom zvládal a bezpečne nás doviezol až pred náš hotel.
Hotel, v ktorom sme boli ubytovaní, disponoval len dvojlôžkovými izbami, no niektoré izby boli navzájom prepojené a tak sa z nich mohla vytvoriť jedna rodinná izba. My sme boli ubytovaní v podkrovnej izbe, ktorá susedila s malou jednolôžkovou izbou, ktorú dostalo naše dieťa. Bola to naozaj maličká izba, na naše pomery to bola mini izba. Po vstupe do nej bola hneď za dverami umiestnená postel smerovaná od dverí k oknu. Pod oknom bol malý stolík pripevnený na stene a jedna stolička. K oknu viedla úzka "ulička" popri posteli. Na pravej strane, pri vstupe do izby bola maličká kúpeľna na šírku 80cm sprchového kúta a dĺžku tak 1,5m s malým umývadielkom. Za kúpelňou, pri okne izby bol vchod do malého WC, s rozmermi asi tak 0,8m x 1m. Našťastie pre 10ročné dieťa celkom dobré rozmery. Naša izba, ktorá mala samostatný vchod, avšak bola prepojená s touto malou jednolôžkovou izbou, bola omnoho priestrannejšia.
V rozhovoroch s priateľmi, ktorí organizovali našu cestu do Paríža, sme sa dozvedeli, že v Paríži sú všeobecne malometrážne byty a tak väčšina domorodcov od jari do jesene vysedáva do neskorého večera v kaviarňach či krčmičkách s letnými terasami. Ten, kto má v Paríži byt s balkónom umožňujúcim posedenie, môže byť veľmi šťastný a zväčša patrí do majetnejšej vrstvy obyvateľstva, pretože takéto byty sú drahé.
Na naše pracovné stretnutie v Paríži sme sa vydali o deň skôr, oficiálny deň príchodu bol až v stredu a pracovný program nám začal až vo štvrtok ráno. Keďže sme do Paríža prileteli už tak skoro ráno, mali sme k dobru celkom dva dni, ktoré sme chceli využiť na návštevu niekoľkých pamiatok. Moje predchádzajúce cesty a nedoliečená choroba si však vyžiadali celý utorok na oddych a tak som po príchode na izbu "odpadol" na posteli.
Náš mini hotel mal niekoľko konferenčných miestností, no žiadnu reštauráciu a tak sme okrem raňajok museli chodiť do miestnych reštaurácií. Raňajky však našťastie podávali v miestnosti na to zriadenej. V stredu ráno sme sa po raňajkách vydali na výpravu za pamiatkami. Našou prvou zastávkou bola známa Eiffelova veža. Počasie bolo stále chladné a zamračené, no nepršalo a tak to vyzeralo, že sa nám podarí celkom pekný výlet. Od Eiffelovej veže sme plánovali navštíviť neďaleký Louvre a ďalšie turisticky známe miesta, podľa toho čo stihneme.
Eiffelova veža
Po vystúpení z metra neďaleko Marsových polí (Champ De Mars) sme sa vydali čo najkratšou cestou k cieľu našej cesty, k Eiffelovej veži. Tá sa čnela ponad strechy neďalekých domov tak vysoko, až som mal pocit, že je na dosah ruky. Ešte na Marsových poliach sa spustil výdatný dážď, ktorý neveštil nič dobré. Keďže sme boli skoro pri veži, rozhodli sme sa pokračovať ďalej. Na vežu sa môžete dostať dvomi spôsobmi, peši a výťahom. Väčšina turistov dávala prednosť pohodlnému vyvezeniu sa výťahom a tak sa pred pokladňou lístkov umožňujúcich vyvezenie sa na druhé či tretie poschodie veže, vytvorila poriadna rada. Okolo postávali pokútni predavači, ktorí ponúkali rôzne suveníry s motívmi Eiffelovej veže, no našli sa aj takí, čo pohotovo predávali dáždniky turistom, ktorí sa snažili skryť pred nepríjemným dažďom.
Po vyše hodine čakania sme sa konečne dostali k pokladniam. Po krátkom čakaní sme sa vtlačili do jedného z dvoch výťahov a vyviezli sa na druhé poschodie. Sprievod nám robili mladí študenti z USA, ktorí boli na výlete na Starom kontinente či deti z britskej základnej školy, ktoré boli so svojimi učiteľmi na exkurzii v Paríži. Hore sme sa aj napriek nepriaznivému počasiu zdržali aspoň trištvrte hodinu, no po zvezení sa dole, sme sa premrznutí a premočení rozhodli, že na tento deň toho bolo aj tak dosť. Aj tak nám tento výlet zabral celých 5 hodín!
Montparnasse a Montmartre
Nasledujúce dni sme pilne zarezávali a tak sme väčšinou obedovali v reštauráciách neďaleko nášho hotela, aby sme nestrácali drahocenný čas. Avšak večer sme sa vždy vybrali do nejakej zaujímavej časti Paríže. Prvý večer nás naše francúzske kolegyne vzali do štvrte Montparnasse, konkrétne na ulicu Rue du Montparnasse (pozri ), ktorej ľudový názov je palacinková ulica. Je to preto, že na tejto ulici nájdete najväčší počet palacinkární, tj. reštaurácií ktoré sa špecializujú na palacinky. V jednej z takýchto reštaurácií sme mali objednaný stoly.Štandardne si zákazník postupne objedná dve rôzne palacinky. Jeden typ palaciniek (na slano) slúži ako hlavné jedlo, druhý typ palaciniek (na sladko) slúži ako neodmysliteľný dezert. Ja som si dal palacinku s lososom a potom karamelovú so slaným maslom. Obidve palacinky boli výborné. 
Ďalší večer sme zamierili do známej štvrte Montmartre, ktorá dostala názov podľa 130m vysokého kopca, na ktorom stojí známa snehobiela La Basilique du Sacré C?ur de Montmartre (Bazilika svätého srdca). Tentokrát sme zašli do reštaurácie so šalátmi. Základom každého jedla bol hlávkový šalát so zemiakovými štvrťkami (Wedges American Style), ku ktorému ste si mohli potom pridať ďalšie suroviny z bohatého jedálnička. Po večeri sme sa vybrali krátkou prechádzkou na vrchol Montmartru k bazilike. Toto miesto je však známe ako centrum kultúry, pretože v týchto miestach mali svoje ateliéry alebo tu pracovali takí velikáni ako Salvador Dalí, Modigliani, Claude Monet, Pablo Picasso či Vincent van Gogh. Dodnes sa tu nachádza množstvo predajcov obrazov, no zašlá sláva umelcov upadá s postupujúcim časom a s pribúdajúcim počtom turistov.
Musée du Louvre, Jardin des Tuileries, Place de la Concorde, Avenue des Champs-Élysées a Arc de Triomphe de l'Étoile
Keďže sme cez deň usilovne pracovali, v nedeľu sme získali voľný deň, ktorý sme využili návštevou známeho Múzea Louvre, známej Champs-Élysées a Víťazného oblúku. Od utorka, kedy sme prišli sa do nedele počasie úplne zmenilo. Ako som spomínal, v utorok bolo okolo 10:00 pomerne chladno 12°C, no v nedeľu už vládli horúce tridsiadky a krásne počasie.
Múzeum v Louvri je známe ako jedno z najväčších a preto rovno zabudnite, že jednou návštevou zhliadnete všetky vystavené exponáty. Na to by ste potrebovali niekoľko týždňov a tak sa každému turistovi odporúča vopred si premyslieť, čo chce v Louvri vidieť a podľa toho si naplánovať svoju návštevu múzea. Keďže sme boli v Paríži so synom, snažili sme sa prispôsobiť svoje aktivity aj jeho záujmom a tak sa jasným favoritom stala výstava starého Egypta. Už samotný vstup na nádvorie múzea je impozantný, pohrúženie sa do prehliadky vystavených exponátov je pre milovníka histórie určite čerešničkou na torte.
Z Louvre sme sa vybrali smerom k Víťaznému oblúku (Arc de Triomphe de l'Étoile). Svoju cestu sme začali v nádherných záhradách Tuileries, ktoré naprojektoval André Le Nôtre na žiadosť kráľa Ľudvíka XIV, potom sme pokračovali cez Námestie svornosti (Place de la Concorde), následne najznámejšou a najširšou ulicou, známou Champs-Élysées a nakoniec sme skončili pri Víťaznom oblúku. Táto trasa meria skoro 4 kilometre a my sme ju v nedeľných horúčavách zdolávali s krátkymi prestávkami na oddych celé dve hodiny.
Keď sme sa konečne vrátili z výletu späť do hotelovej izby, nohy sme si takmer necítili, čo sme boli takí uchodení. Tešili sme sa do postele, pretože na druhý deň nás čakala cesta späť na Slovensko. Netušili sme, že náš odchod nebude taký ľahký. Teploty sa museli za posledné hodiny tak náramne vyšplhať, pretože klimatizácia v izbách nestíhala ochladzovať a my sme sa celú noc poriadne potili.
Keďže nám taxikár poradil, aby sme si pri návrate zobrali taxíka ešte pred 7:00, večer sme si objednali z recepcie taxíka na 6:30. Raňajky síce oficiálne podávali až od 7:00, no po dohode s recepčnou nám boli sľúbené raňajky už o 6:00. Večer sme si nastavili na mobile budík, aby sme určite nezaspali, no o 5:30 nás zobudila poriadna prietrž mračien. Po oblečení sa, sme o 6:00 vyšli z izby a zamierili na recepciu, aby sme vyplatili hotel, naraňajkovali sa a s taxíkom sa včas zaviezli na letisko. Na recepcii bol v to ráno chlapík, ktorého sme počas celého týždňa nevideli. Počas predchádzajúceho týždňa sa tam vymenili asi 3 recepční, ktorí sa striedali v službách. Našťastie, všetci z nich ovládali angličtinu a tak komunikácia nebol problém. Problém nastal pri platení za hotel. Platobný terminál jednoducho platbu odmietal. Po cca 10min. neustálych pokusov o zaplatenie debetnou Visa kartou a jednom telefonáte vedúcej recepčnej ma poslal vyzdvihnúť peniaze z bankomatu do neďalekej banky. Bankomat síce fungoval, no ochotný mi bol vydať len nejakých 100€ čo vonkoncom nestačilo na pokrytie našich nákladov spojených s týždňovým pobytom. Skleslý som sa vracal do hotela, pričom som stretol taxikára, ktorý prišiel o čosi skôr, aby nás vyzdvihol. Mojou záchranou bola embosovaná karta, ktorú som mal vydanú k účtu a ktorej použitie nevyžaduje priame načítanie platobným terminálom. Recepčnému som to síce vysvetlil, no on nebol schopný zrealizovať platbu ani takto. Minúty bežali, taxík čakal a my sme trčali v Paríži. Po niekoľkonásobnom uisťovaní recepčného, že po návrate domov určite zaplatíme, nás tento s prefotenými dokladmi a odfotenou embosovanou kartou nakoniec pustil. Toto zdržanie nás vyšlo poriadne draho, pretože taxikár mal počas celej doby čakania pustený taxameter. To však v tej chíli nebolo podstatné, podstatné bolo to, že sme sa včas dostali na letisko. Let z Paríža prebehol celkom hladko a tak sme okolo obeda pristali v Bratislave. Po krátkom obede sme sa vydali na cestu späť domov.
Po návrate som sa chcel večer pripojiť cez internet banking a skontrolovať, či nám pri toľkých pokusoch o prevod nebolo stiahnutých viac peňazí ako malo. Po zapnutí PC som zistil, že je výpadok netu a tak som musel čakať. Volal som však kolegyni do Paríža, aby som ju informoval o problémoch, ktoré sme v to ráno zažili na recepcii a na možnosť, že ju hotel požiada o vyrovnanie nášho účtu, ak by bol nejaký problém s platbou. Dobrou správou bolo, že po príchode vedúcej recepčnej táto hravo spravila platbu pomocou našej embosovanej karty. Večer, keď po niekoľkých hodinách konečne nabehol internet, som zistil, že moja banka má plánovanú odstávku elektronického bankovníctva a tak som kontrolu účtu nechal na ráno.
Ráno prišlo ďalšie nemilé prekvapenie, keď som po prihlásení sa na účet banky zistil, že z účtu odišla čiastka za hotel hneď dvakrát! Okamžite som volal do hotela, aby som ich o danej skutočnosti informoval. Na recepcii ma uistili, že akonáhle zistia zo svojho účtu, že im bola omylom pripísaná dvakrát čiastka za hotel, nám vrátia peniaze na náš účet. Pre istotu som poslal v PDF súbore elektronický výpis z môjho účtu, kde bolo vyznačené, že platba odišla z obidvoch kariet debetnej i embosovanej. Poobede mi prišiel znepokojujúci e-mail z Francúzska, v ktorom tvrdili, že im bola len raz pripísaná čiastka za hotel. Okamžite som volal do banky, aby som sa informoval na postup. Ochotná operátorka mi vysvetlila, že čiastka, ktorá odišla pomocou debetnej karty naozaj nemusela byť pripísaná na účet obchodníka v prípade, že transakcia nebola dokončená. Áno, problémy s platením za hotel boli spojené s odmietnutím dokončenia transakcie platobným terminálom hotela. Kde však ostali naše peniaze? Tie ostali v medzibankovom platobnom priestore a podľa informácie od operátorky banky je čakacia doba 10 dní na spätné uvoľnenie tejto čiastky. Neskôr mi v rozhovore známy, ktorý pracoval v bankovom sektore, vysvetlil, že peniaze nezadržala moja banka, no zadržala ich spoločnosť zodpovedná za prevod platobnými kartami (čiže Visa) a tak vrátenie peňazí nie je až taká jednoduchá záležitosť. Našťastie, po 10 dňoch sa peniaze vrátili späť na náš účet.
Približne dva týždne po našom návrate z Paríža sme sa dopočuli o problémoch cestujúcich s leteckou spoločnosťou SkyEurope, ktorí leteli z Paríža na Slovensko. Letisko Orly, ktoré táto letecká spoločnosť využívala na lety do Paríža (Letisko Charles de Gaulle je drahšie letisko v Paríži), pre neplatenie faktúr lietadlo dočasne zadržalo. Sme veľmi radi, že sme sa po problémoch s platením hotela vyhli problémom s odletom na Slovensko.
P.S.: Fotografie vo väčšom rozlíšení nájdete aj v mojom .
Česká republika (28. 5. - 1. 6. 2009)
Nadpis môjho blogu je síce Cestovateľský jún, no moja prvá cesta sa začala už v máji. Presnejšie povedané vo štvrtok 28. mája som cestoval do Prahy, kde som už tradične viedol jeden z mojich víkendových kurzov. Tentokrát som viedol nadstavbový kurz , ktorý sa začína o čosi skôr ako základný kurz a tak som do Prahy musel cestovať o deň skôr. Do Prahy cestujem vždy rád, pretože je to krásne mesto a preto som mu venoval aj samostatný blog . Tentokrát som ostal v Prahe až do pondelka do rána, kedy som sa vracal späť na Slovensko. Cestoval som späť, aby som o pár dní znovu vyrazil na cesty.
Rakúsko, Švédsko a Fínsko (4. - 6. 6. 2009)
Už nasledujúci štvrtok som opäť nastúpil na cestu. Cieľom tejto cesty bolo fínske mesto Turku, ktoré bolo kedysi hlavným mestom Fínska, teraz je to kultúrne a univerzitné centrum juhozápadného Fínska. Cestoval som tam na pozvanie prof. Olavi Koivukangasa, predsedu , ktorý so svojimi kolegami organizoval konferenciu okrúhleho stola na tému "Migranti - problém alebo príležitosť?", ktorej sa okrem iných zúčastnila p. Johanna Suurpää, ombudsmanka pre menšiny a p. Jaana Vuorio, riaditeľka právneho oddelenia Fínskej imigračnej služby.
- Moja prezentácia
Moja cesta do Fínska bola dlhá. Ráno o 9:55 som sadol na autobus, ktorý smeroval do Bratislavy, aby som o 14:00 presadol na spoj smerujúci do rakúskeho Schwechatu. O 17:00 som odletel zo Schwechatu do Štokholmu, hlavného mesta Švédska, kde som pristál o 19:30. Keďže som mal ďalší let až za tri hodiny, vzhľadom na komplikovanosť cestovania do centra mesta som ostal na letisku . O 22:55 som zo Švédska odletel do Turku, kde som pristál približne o 1:00 (24:00 SEČ) v noci. Keďže Fínsko leží v pásme východoeurópskeho časového pásma, bolo tam o hodinu viac.
Z letiska som sa do Birgittalaisluostari Hotel dostal taxíkom-minibusom. Cestovné bolo jednotné a tak taxikár rozvážal všetkých cestujúcich za jednotnú cenu po celom Turku.
Ubytovanie bolo veľmi zaujímavé. Organizátori konferencie nás ubytovali v hoteli, ktorý prevádzkoval rád sestier sv. Brigity Švédskej (The Sisters of St. Bridget of Sweden), pretože bol najbližšie miestu konania konferencie. Je zaujímavé, že takáto sieť hotelov je po celom svete, od USA, Indie, Indonézie, Európu až po Betlehem.- Spoločná večera
Počas cesty na letisko Schwechat som dostal virózu, pretože došlo k prudkému ochladeniu v celej Európe a tak môj nasledujúci deň bol veľmi náročný. V dopoludňajších hodinách pracovné stretnutie s členmi EMF, poobede účasť na konferencii, na ktorej som mal vlastnú prezentáciu. Na záver večera v úzkom kruhu priateľov a potom šup do postele. Okamžite ma začalo "drgľovať" a tak som vedel, že som dostal zimnicu z vysokej horúčky. Vedel som, že sa musím poriadne vyspať, pretože už skoro ráno (6:30 SEČ) som musel cestovať na letisko, aby som rovnakou trasou cez Štokholm a Viedeň dostal späť domov. Pozbieral som všetky svoje sily a spustil rýchly ozdravný proces počas spánku. Ráno som sa zobudil bez teploty, len z nosa mi neustále tieklo. Počas cesty na letisko som uvažoval, či ma na niektorom z letísk nezadržia pre podozrenie z chrípky typu A (H1N1), no našťastie sa nič také nestalo.
Na liečenie som mal celú nedeľu.Francúzsko (9. - 15. 6. 2009)
Tak tentoraz som necestoval sám. V pondelok poobede sme s manželkou a synom sadli do auta a vydali sa na cestu do Bratislavy, pretože už skoro ráno (6:30) sme odlietali s dnes už skrachovaným SkyEurope do Paríža. Noc v Bratislave bola neuveriteľne horúca, pretože o 5:00 ráno bolo 18°C. Naopak, po prílete do Paríža o 9:30 tam bolo mizerných 12°C a sychravé počasie.
Po prílete sme sa rozhodli využiť služby miestnych taxikárov, pretože to pri cestovaní s dieťaťom bolo pohodlnejšie. Jediné čoho som sa vo Francúzsku obával bola ich znalosť angličtiny, resp. neochota používať ju. Francúzi sú známi svojou hrdosťou na svoj jazyk a neochotou používať cudzí jazyk (hlavne angličtinu) v komunikácii. Toto bola moja prvá cesta do Francúzska a tak som ešte nemal inú skúsenosť, čoskoro som sa však presvedčil, že pre miestnych je podpora turizmu naozaj to prvoradé a tak som s angličtinou naozaj nemal vo väčšine prípadov žiadny problém. Ako prvý ma o tom presvedčil taxikár, ktorého sme odchytili na letisku.
Po naložení našej batožiny som si sadol dopredu a naša spočiatku nesmelá konverzácia mohla začať. Keďže sme do Paríža prišli v čase dopravnej špičky, čakala nás dlhá cesta do nášho malého . Už po prvých vetách som bol veľmi milo prekvapený výbornou úrovňou taxikárovej angličtiny, v ktorej som počul americký prízvuk. Počas rozhovoru som sa ho opýtal či bol niekedy v štátoch, načo mi odpovedal, že v Chicagu žil 17 rokov!
Tak to bola poriadna škola angličtiny. Počas rozhovoru nás upozornil, aby sme si o týždeň neskôr na spiatočnej ceste na letisko vzali taxíka o čosi skôr, aby sme sa vyhli dopravnej špičke, ktorou sme sa práve "predierali".Zažil som už nie jedno veľkomesto (Londýn, Viedeň, Seattle) no to, ako sa jazdilo v Paríži, sa dá prirovnať skôr k južnejšie položeným krajinám ako Taliansko a pod. Šoféri jazdili dosť nebezpečne, no predovšetkým motorkári robili v uliciach také "myšičky", že som sa už párkrát videl na ich chrbte. Náš taxikár to však s prehľadom zvládal a bezpečne nás doviezol až pred náš hotel.
- Comfort Hotel La Fayette
Hotel, v ktorom sme boli ubytovaní, disponoval len dvojlôžkovými izbami, no niektoré izby boli navzájom prepojené a tak sa z nich mohla vytvoriť jedna rodinná izba. My sme boli ubytovaní v podkrovnej izbe, ktorá susedila s malou jednolôžkovou izbou, ktorú dostalo naše dieťa. Bola to naozaj maličká izba, na naše pomery to bola mini izba. Po vstupe do nej bola hneď za dverami umiestnená postel smerovaná od dverí k oknu. Pod oknom bol malý stolík pripevnený na stene a jedna stolička. K oknu viedla úzka "ulička" popri posteli. Na pravej strane, pri vstupe do izby bola maličká kúpeľna na šírku 80cm sprchového kúta a dĺžku tak 1,5m s malým umývadielkom. Za kúpelňou, pri okne izby bol vchod do malého WC, s rozmermi asi tak 0,8m x 1m.
Našťastie pre 10ročné dieťa celkom dobré rozmery. Naša izba, ktorá mala samostatný vchod, avšak bola prepojená s touto malou jednolôžkovou izbou, bola omnoho priestrannejšia. V rozhovoroch s priateľmi, ktorí organizovali našu cestu do Paríža, sme sa dozvedeli, že v Paríži sú všeobecne malometrážne byty a tak väčšina domorodcov od jari do jesene vysedáva do neskorého večera v kaviarňach či krčmičkách s letnými terasami. Ten, kto má v Paríži byt s balkónom umožňujúcim posedenie, môže byť veľmi šťastný a zväčša patrí do majetnejšej vrstvy obyvateľstva, pretože takéto byty sú drahé.
Na naše pracovné stretnutie v Paríži sme sa vydali o deň skôr, oficiálny deň príchodu bol až v stredu a pracovný program nám začal až vo štvrtok ráno. Keďže sme do Paríža prileteli už tak skoro ráno, mali sme k dobru celkom dva dni, ktoré sme chceli využiť na návštevu niekoľkých pamiatok. Moje predchádzajúce cesty a nedoliečená choroba si však vyžiadali celý utorok na oddych a tak som po príchode na izbu "odpadol" na posteli.
Náš mini hotel mal niekoľko konferenčných miestností, no žiadnu reštauráciu a tak sme okrem raňajok museli chodiť do miestnych reštaurácií. Raňajky však našťastie podávali v miestnosti na to zriadenej. V stredu ráno sme sa po raňajkách vydali na výpravu za pamiatkami. Našou prvou zastávkou bola známa Eiffelova veža. Počasie bolo stále chladné a zamračené, no nepršalo a tak to vyzeralo, že sa nám podarí celkom pekný výlet. Od Eiffelovej veže sme plánovali navštíviť neďaleký Louvre a ďalšie turisticky známe miesta, podľa toho čo stihneme.
Eiffelova veža
Po vystúpení z metra neďaleko Marsových polí (Champ De Mars) sme sa vydali čo najkratšou cestou k cieľu našej cesty, k Eiffelovej veži. Tá sa čnela ponad strechy neďalekých domov tak vysoko, až som mal pocit, že je na dosah ruky. Ešte na Marsových poliach sa spustil výdatný dážď, ktorý neveštil nič dobré. Keďže sme boli skoro pri veži, rozhodli sme sa pokračovať ďalej. Na vežu sa môžete dostať dvomi spôsobmi, peši a výťahom. Väčšina turistov dávala prednosť pohodlnému vyvezeniu sa výťahom a tak sa pred pokladňou lístkov umožňujúcich vyvezenie sa na druhé či tretie poschodie veže, vytvorila poriadna rada. Okolo postávali pokútni predavači, ktorí ponúkali rôzne suveníry s motívmi Eiffelovej veže, no našli sa aj takí, čo pohotovo predávali dáždniky turistom, ktorí sa snažili skryť pred nepríjemným dažďom.
- Eiffelova veža
Po vyše hodine čakania sme sa konečne dostali k pokladniam. Po krátkom čakaní sme sa vtlačili do jedného z dvoch výťahov a vyviezli sa na druhé poschodie. Sprievod nám robili mladí študenti z USA, ktorí boli na výlete na Starom kontinente či deti z britskej základnej školy, ktoré boli so svojimi učiteľmi na exkurzii v Paríži. Hore sme sa aj napriek nepriaznivému počasiu zdržali aspoň trištvrte hodinu, no po zvezení sa dole, sme sa premrznutí a premočení rozhodli, že na tento deň toho bolo aj tak dosť. Aj tak nám tento výlet zabral celých 5 hodín!
Montparnasse a Montmartre
Nasledujúce dni sme pilne zarezávali a tak sme väčšinou obedovali v reštauráciách neďaleko nášho hotela, aby sme nestrácali drahocenný čas. Avšak večer sme sa vždy vybrali do nejakej zaujímavej časti Paríže. Prvý večer nás naše francúzske kolegyne vzali do štvrte Montparnasse, konkrétne na ulicu Rue du Montparnasse (pozri ), ktorej ľudový názov je palacinková ulica. Je to preto, že na tejto ulici nájdete najväčší počet palacinkární, tj. reštaurácií ktoré sa špecializujú na palacinky.
V jednej z takýchto reštaurácií sme mali objednaný stoly.Štandardne si zákazník postupne objedná dve rôzne palacinky. Jeden typ palaciniek (na slano) slúži ako hlavné jedlo, druhý typ palaciniek (na sladko) slúži ako neodmysliteľný dezert. Ja som si dal palacinku s lososom a potom karamelovú so slaným maslom. Obidve palacinky boli výborné. - Montmartre
Ďalší večer sme zamierili do známej štvrte Montmartre, ktorá dostala názov podľa 130m vysokého kopca, na ktorom stojí známa snehobiela La Basilique du Sacré C?ur de Montmartre (Bazilika svätého srdca). Tentokrát sme zašli do reštaurácie so šalátmi. Základom každého jedla bol hlávkový šalát so zemiakovými štvrťkami (Wedges American Style), ku ktorému ste si mohli potom pridať ďalšie suroviny z bohatého jedálnička. Po večeri sme sa vybrali krátkou prechádzkou na vrchol Montmartru k bazilike. Toto miesto je však známe ako centrum kultúry, pretože v týchto miestach mali svoje ateliéry alebo tu pracovali takí velikáni ako Salvador Dalí, Modigliani, Claude Monet, Pablo Picasso či Vincent van Gogh. Dodnes sa tu nachádza množstvo predajcov obrazov, no zašlá sláva umelcov upadá s postupujúcim časom a s pribúdajúcim počtom turistov.
- Bazilika svätého srdca
Musée du Louvre, Jardin des Tuileries, Place de la Concorde, Avenue des Champs-Élysées a Arc de Triomphe de l'Étoile
Keďže sme cez deň usilovne pracovali, v nedeľu sme získali voľný deň, ktorý sme využili návštevou známeho Múzea Louvre, známej Champs-Élysées a Víťazného oblúku. Od utorka, kedy sme prišli sa do nedele počasie úplne zmenilo. Ako som spomínal, v utorok bolo okolo 10:00 pomerne chladno 12°C, no v nedeľu už vládli horúce tridsiadky a krásne počasie.
- Múzeum Louvre 1
- Múzeum Louvre 2
Múzeum v Louvri je známe ako jedno z najväčších a preto rovno zabudnite, že jednou návštevou zhliadnete všetky vystavené exponáty. Na to by ste potrebovali niekoľko týždňov a tak sa každému turistovi odporúča vopred si premyslieť, čo chce v Louvri vidieť a podľa toho si naplánovať svoju návštevu múzea. Keďže sme boli v Paríži so synom, snažili sme sa prispôsobiť svoje aktivity aj jeho záujmom a tak sa jasným favoritom stala výstava starého Egypta. Už samotný vstup na nádvorie múzea je impozantný, pohrúženie sa do prehliadky vystavených exponátov je pre milovníka histórie určite čerešničkou na torte.
- Múzeum Louvre 3
- Múzeum Louvre 4
Z Louvre sme sa vybrali smerom k Víťaznému oblúku (Arc de Triomphe de l'Étoile). Svoju cestu sme začali v nádherných záhradách Tuileries, ktoré naprojektoval André Le Nôtre na žiadosť kráľa Ľudvíka XIV, potom sme pokračovali cez Námestie svornosti (Place de la Concorde), následne najznámejšou a najširšou ulicou, známou Champs-Élysées a nakoniec sme skončili pri Víťaznom oblúku. Táto trasa meria skoro 4 kilometre a my sme ju v nedeľných horúčavách zdolávali s krátkymi prestávkami na oddych celé dve hodiny.
- Záhrady Tuileries
- Námestie svornosti
- Champs-Élysées
- Víťazný oblúk
Keď sme sa konečne vrátili z výletu späť do hotelovej izby, nohy sme si takmer necítili, čo sme boli takí uchodení. Tešili sme sa do postele, pretože na druhý deň nás čakala cesta späť na Slovensko. Netušili sme, že náš odchod nebude taký ľahký. Teploty sa museli za posledné hodiny tak náramne vyšplhať, pretože klimatizácia v izbách nestíhala ochladzovať a my sme sa celú noc poriadne potili.
Keďže nám taxikár poradil, aby sme si pri návrate zobrali taxíka ešte pred 7:00, večer sme si objednali z recepcie taxíka na 6:30. Raňajky síce oficiálne podávali až od 7:00, no po dohode s recepčnou nám boli sľúbené raňajky už o 6:00. Večer sme si nastavili na mobile budík, aby sme určite nezaspali, no o 5:30 nás zobudila poriadna prietrž mračien. Po oblečení sa, sme o 6:00 vyšli z izby a zamierili na recepciu, aby sme vyplatili hotel, naraňajkovali sa a s taxíkom sa včas zaviezli na letisko. Na recepcii bol v to ráno chlapík, ktorého sme počas celého týždňa nevideli. Počas predchádzajúceho týždňa sa tam vymenili asi 3 recepční, ktorí sa striedali v službách. Našťastie, všetci z nich ovládali angličtinu a tak komunikácia nebol problém. Problém nastal pri platení za hotel. Platobný terminál jednoducho platbu odmietal. Po cca 10min. neustálych pokusov o zaplatenie debetnou Visa kartou a jednom telefonáte vedúcej recepčnej ma poslal vyzdvihnúť peniaze z bankomatu do neďalekej banky. Bankomat síce fungoval, no ochotný mi bol vydať len nejakých 100€ čo vonkoncom nestačilo na pokrytie našich nákladov spojených s týždňovým pobytom. Skleslý som sa vracal do hotela, pričom som stretol taxikára, ktorý prišiel o čosi skôr, aby nás vyzdvihol. Mojou záchranou bola embosovaná karta, ktorú som mal vydanú k účtu a ktorej použitie nevyžaduje priame načítanie platobným terminálom. Recepčnému som to síce vysvetlil, no on nebol schopný zrealizovať platbu ani takto. Minúty bežali, taxík čakal a my sme trčali v Paríži. Po niekoľkonásobnom uisťovaní recepčného, že po návrate domov určite zaplatíme, nás tento s prefotenými dokladmi a odfotenou embosovanou kartou nakoniec pustil. Toto zdržanie nás vyšlo poriadne draho, pretože taxikár mal počas celej doby čakania pustený taxameter. To však v tej chíli nebolo podstatné, podstatné bolo to, že sme sa včas dostali na letisko. Let z Paríža prebehol celkom hladko a tak sme okolo obeda pristali v Bratislave. Po krátkom obede sme sa vydali na cestu späť domov.
Po návrate som sa chcel večer pripojiť cez internet banking a skontrolovať, či nám pri toľkých pokusoch o prevod nebolo stiahnutých viac peňazí ako malo. Po zapnutí PC som zistil, že je výpadok netu a tak som musel čakať. Volal som však kolegyni do Paríža, aby som ju informoval o problémoch, ktoré sme v to ráno zažili na recepcii a na možnosť, že ju hotel požiada o vyrovnanie nášho účtu, ak by bol nejaký problém s platbou. Dobrou správou bolo, že po príchode vedúcej recepčnej táto hravo spravila platbu pomocou našej embosovanej karty. Večer, keď po niekoľkých hodinách konečne nabehol internet, som zistil, že moja banka má plánovanú odstávku elektronického bankovníctva a tak som kontrolu účtu nechal na ráno.
Ráno prišlo ďalšie nemilé prekvapenie, keď som po prihlásení sa na účet banky zistil, že z účtu odišla čiastka za hotel hneď dvakrát! Okamžite som volal do hotela, aby som ich o danej skutočnosti informoval. Na recepcii ma uistili, že akonáhle zistia zo svojho účtu, že im bola omylom pripísaná dvakrát čiastka za hotel, nám vrátia peniaze na náš účet. Pre istotu som poslal v PDF súbore elektronický výpis z môjho účtu, kde bolo vyznačené, že platba odišla z obidvoch kariet debetnej i embosovanej. Poobede mi prišiel znepokojujúci e-mail z Francúzska, v ktorom tvrdili, že im bola len raz pripísaná čiastka za hotel. Okamžite som volal do banky, aby som sa informoval na postup. Ochotná operátorka mi vysvetlila, že čiastka, ktorá odišla pomocou debetnej karty naozaj nemusela byť pripísaná na účet obchodníka v prípade, že transakcia nebola dokončená. Áno, problémy s platením za hotel boli spojené s odmietnutím dokončenia transakcie platobným terminálom hotela. Kde však ostali naše peniaze? Tie ostali v medzibankovom platobnom priestore a podľa informácie od operátorky banky je čakacia doba 10 dní na spätné uvoľnenie tejto čiastky. Neskôr mi v rozhovore známy, ktorý pracoval v bankovom sektore, vysvetlil, že peniaze nezadržala moja banka, no zadržala ich spoločnosť zodpovedná za prevod platobnými kartami (čiže Visa) a tak vrátenie peňazí nie je až taká jednoduchá záležitosť. Našťastie, po 10 dňoch sa peniaze vrátili späť na náš účet.
Približne dva týždne po našom návrate z Paríža sme sa dopočuli o problémoch cestujúcich s leteckou spoločnosťou SkyEurope, ktorí leteli z Paríža na Slovensko. Letisko Orly, ktoré táto letecká spoločnosť využívala na lety do Paríža (Letisko Charles de Gaulle je drahšie letisko v Paríži), pre neplatenie faktúr lietadlo dočasne zadržalo. Sme veľmi radi, že sme sa po problémoch s platením hotela vyhli problémom s odletom na Slovensko.
P.S.: Fotografie vo väčšom rozlíšení nájdete aj v mojom .
- Spravovať prílohy
Tagy: Praha • Česká Republika • Turku • Fínsko • Schwechat • Rakúsko • Štokholm • Arlanda • Švédsko • Paríž • Orly • Francúzsko • Eiffelova Veža • Montparnasse • Montmartre • Basilique Du Sacré C?Ur De Montmartre (Bazilika Svätého Srdca) • Musée Du Louvre (Múzeum Louvre) • Jardin Des Tuileries (Záhrady Tuileries) • Place De La Concorde (Námestie Svornosti) • Avenue Des Champs-Élysées • Arc De Triomphe De L'étoile (Víťazný Oblúk)
WhiteWolfSix (WW6) | | | |
RE: Cestovateľský jún
od lucianna
dobra reportaz ![[smilie=flora008.gif]](https://forum.annwin.eu/images/smilies/flora008.gif "flora008")
finsko, norsko a vobec severske krajiny by som chcela vidiet
v louvri som bola 3x (a zadarmo - ako student do 18 rokov) a podobne ako vo vatikane a inych mega-mega muzeach nam pedagogovia odporucali, aby sme proste sli rezkym tempom, bez zastavovania sa a divali sa okolo - nasavali. dolezite bolo, ze sme videli a anlyzovat sme mohli neskor... zastavky sme si robili iba pri objektoch, ktore nas vynimocne zaujali. pri hviezdnych exponatoch - ako napr. mona lisa, ktora je taka malicka a za takym hrubym sklom, ze by ju clovek lahko prehliadol, nebyt okolo nej strapca azijskych fofoturistov - sme vacsinou nemali sancu nic vidiet kvoli natresku okolo nich. aj tak sme ich lepsie videli potom z dokumentov
vo francuzsku (a tiez taliansku) sme pochodili aj desiatky zamkov a zamockov a obycajnych miest... jaj to boli casy studentske
finsko, norsko a vobec severske krajiny by som chcela vidiet
v louvri som bola 3x (a zadarmo - ako student do 18 rokov) a podobne ako vo vatikane a inych mega-mega muzeach nam pedagogovia odporucali, aby sme proste sli rezkym tempom, bez zastavovania sa a divali sa okolo - nasavali. dolezite bolo, ze sme videli a anlyzovat sme mohli neskor... zastavky sme si robili iba pri objektoch, ktore nas vynimocne zaujali. pri hviezdnych exponatoch - ako napr. mona lisa, ktora je taka malicka a za takym hrubym sklom, ze by ju clovek lahko prehliadol, nebyt okolo nej strapca azijskych fofoturistov - sme vacsinou nemali sancu nic vidiet kvoli natresku okolo nich. aj tak sme ich lepsie videli potom z dokumentov
vo francuzsku (a tiez taliansku) sme pochodili aj desiatky zamkov a zamockov a obycajnych miest... jaj to boli casy studentske
Nesmiem sa báť. Strach zabíja myseľ. Otočím sa k nemu čelom. Dovolím mu, nech prejde okolo mňa a skrze mňa. A keď bude preč, obzriem sa za ním vnútorným zrakom. Uvidím cestu, ktorou šiel. Ale nič tam nebude. Iba ja. ()
RE: Cestovateľský jún
od WhiteWolfSix
Ďakujem pekne za komentár. 
Reportáž som napísal jedným dychom. Niekedy sa to v hlave rodí dlhšie, inokedy to nejde skoro vôbec a ďalší raz len sadneš a píšeš.
Reportáž som napísal jedným dychom. Niekedy sa to v hlave rodí dlhšie, inokedy to nejde skoro vôbec a ďalší raz len sadneš a píšeš. WhiteWolfSix (WW6) | | | |
2 komentárov • Stránka 1 z 1
Október 2009
September 2009
