Birmingham, Lichfield, Londýn, Leicester, Innsbruck (2.časť)
od WhiteWolfSix
Londýn
V stredu na poludnie sme sa vrátili späť do Londýna. Námestie Victoria sa nachádza v centre Londýna s množstvom historických budov. Spoločnosť National Express, ktorou sme cestovali do Birminghamu a späť prichádza do komplexu budov s názvom Victoria Coach Station. Odtiaľ je to cca 100m na Victoria Station, kde sa nachádza vstup do londýnskeho metra.
V jednej z mojich predchádzajúcich reportážach z Londýna som spomenul, že londýnske metro je najstaršie a jedno z najväčších na svete. Londýnske metro disponuje 12 linkami, ktoré sú rôzne poprepájané: Bakerloo, Central, Circle, District, East London, Hammersmith & City, Jubilee, Metropolitan, Northern, Piccadilly, Victoria, Waterloo & City. Okrem toho, je vynikajúco značené. V každej stanici sa nachádzajú letáčiky s mapou celého metra. Keďže sme sa potrebovali dostať zo stanice Victoria na stanicu Euston, použili sme svetlo modrú Victoria linku. Na štvrtej stanici s názvom Euston Station sme vystúpili a vyšli na povrch zeme. Ocitli sme sa v známom prostredí, pretože sme v blízkosti Eustnu bývali aj pred 3 rokmi, keď bola Vierka a Paťo prvýkrát v Londýne. Tentokrát sme bývali v hoteli Ibis, ktorý stojí asi 50m od stanice metra.
Interiér hotela je moderne zariadený, žiadny mimoriadny luxus až na nový LCD televízor, ktorý je zároveň multimediálnym centrom zábavy. Po TV zapnutí má hosť možnosť okrem sledovania niekoľkých TV programov, po zaplatení denného poplatku (cca ?8) surfovať po internete, počúvať hudbu na vyžiadanie či sledovať filmy na vyžiadanie.
Po približne dvoch hodinách oddychu na hotelovej izbe (mali sme za sebou 3 hodiny
cesty do Londýna) sme šli na pracovné projektové stretnutie s našimi zahraničnými partnermi. Do projektu sú zapojené organizácie z Litvy, Nórska, Poľska, Slovinska, Slovenska a UK. Keďže londýnske stretnutie bolo už tretie v poradí (po Nórsku a Poľsku), zvítanie bolo viac než srdečné.
Väčšina európskych projektov na medzinárodnej úrovni ráta pri projektových stretnutiach aj so spoznávaním hostiteľskej krajiny. Takýmto spôsobom sa umožňuje spoznávanie cudzích kultúr, tradícií, či histórií. Náš hostiteľ si pripravil okružnú jazdu Londýnom, počas ktorej sme mohli s výkladom spoznať historické pamiatky v pohodlí objednaného autobusa. Netušili sme, že táto jazda bude trvať 3 hodiny.
Počasie
Londýn nás privítal sychravým počasím, čo na cestovanie nebolo vôbec zlé. Hneď druhý deň sa počasie zmenilo akoby čarovným prútikom švihol.
Čistá a jasná modrá obloha nad Londýnom bola balzamom na dušu po únavnom dni cestovania.
Multikultúrna a multireligiózna cesta
Pre mňa, človeka žijúceho vo zväčša kresťanskej krajine s nepatrnými prvkami judaizmu bola veľmi vítaná možnosť navštíviť chrámy iných náboženstiev. Keď sa bežného človeka opýtajú, aby vymenoval 6 svetových náboženstiev, väčšinou má problémy. Takže vymenujme si 6 svetových náboženstiev v abecednom poradí: budhizmus, hinduizmus, islám, judaizmus, kresťanstvo a sikhizmus. Tentokrát som mal so sebou len kameru a tak vyextrahované obrázky z videa nie sú dostatočne ostré.
Ako prvé sme v Londýne navštívili Shree Swamiranayan Hindu Mandir, najväčší chrám hinduizmu, ktorý postavili mimo Indie. Tento obrovský chrám postavený z 26300 ručne opracovaných mramorových kameňov z Talianska a Bulharska, sa zapísal do Guinesovej knihy rekordov.
Vstup do chrámového komplexu bol chránený ozbrojenou strážou, so zákazom fotenia a točenia v interiéroch. Museli sme odložiť všetky naše prístroje a tak jediné obrázky, ktoré som mohol spraviť boli robené spoza veľkej mreže. V ten deň bol v chráme prítomný jeden z najvyšších predstaviteľov a tak boli bezpečnostné opatrenia o čosi prísnejšie.
Najskôr sa dostali do veľkej haly komunitného centra, na začiatku ktorej sme sa vyzuli z topánok. Tie sme si uložili do pripravených očíslovaných boxov. Potom sa nás ujal sprievodca, ktorý sa ospravedlnil za „nepríjemnosti“ spojené s bezpečnostným procesom pri vstupe. Potom nás previedol celou halou, ktorá bola zaplnená množstvom ľudí vyznávajúcich hinduizmus. V strede boli malé obchodíky so suvenírmi či relikviami hinduizmu. Prepojovacou chodbou nás sprievodca zaviedol posvätnej časti chrámového komplexu. V spodnej časti sa nachádzala expozícia prezentujúca históriu Indie a hinduizmu. Každý z nás dostal do rúk malú brožúrku – sprievodcu výstavou, pretože v celej posvätnej časti chrámu bol prísny zákaz hovoru. V tichosti sme prešli touto celkom rozsiahlou a pútavou výstavou. Po jej prejdení sme mohli vyjsť po schodoch do svätyne. Táto bola nádherne zariadená s množstvom sôch zobrazujúcich významných bohov a bohýň či prorokov. Na chvíľu som sa v posvätnej bázni posadil na zem, aby som mohol v pokoji vnímať tento priestor, energie, ktoré tu boli prítomné.
Leicester
Po približne hodine strávenej v hinduistickom chráme sme sa vydali na dlhú cestu do mesta Leicester (čítaj Lester), ktorého obyvateľstvo tvoria z veľkej väčšiny obyvatelia indického polostrova. Cesta trvala približne dve hodiny. Na obed sme sa zastavili vo vyhlásenej indickej reštaurácii, kde sa k nám pripojil náš priateľ Deepak, ktorý kedysi pracoval pre britskú BBC. On a jeho kolega sa stali našimi sprievodcami po tomto meste.
Najskôr sme sa zastavili v miestnom komunitnom centre, kam prichádzali prisťahovalci. Centrum poskytovalo charitatívne služby, ľudia sa tu mohli najesť teplého jedla, starší si mohli zahrať karty, mladší sa mohli zúčastniť jazykových kurzov a najmladší mohli tancovať.
My sme v malej telocvični zastihli približne 6-8 ročné deti nacvičovať tance pod vedením asi 16-18 ročných mladých dievčat.
Po krátkej návšteve komunitného centra sme sa vydali na cestu do miestnej mešity. Tam nás privítal imám, ktorý nás zrozumiteľnou a jednoduchou angličtinou previedol islamskou vierou. Veľmi významným bol okamih, v ktorom imám vysvetlil, že ako dobrý moslim musí rešpektovať iné náboženstvá, iných prorokov. Rešpektuje Ježiša Krista, Mojžiša, Abraháma a iných prorokov, no nasleduje proroka Mohameda a islám.
Vysvetlil nám ako prebieha bohoslužba v mešite. U kresťanov sa zvlášť svätí v nedeľu, u židov je to v sobotu a u moslimov v piatok. Táto mešita, asi piata najväčšia v Leicestri, môže poňať cca 2000 – 3000 veriacich.
Počas prednášky nám imám objasnil 5 pilierov islamu:
1. Šaháda: viera v Alláha a proroka Mohameda
2. Salá: modlitba 5x denne
3. Saúm: pôst počas mesiaca Ramadán
4. Hadž: púť do svätého mesta Mekka aspoň raz za život
5. Zaká: almužna alebo pomoc ľuďom v núdzi
Na moju žiadosť nám arabsky predviedol časť bohoslužby.
Zodpovedal nám tiež otázky ohľadne súčasnej situácie, v ktorej sa nachádzajú moslimovia po udalostiach z 11. septembra 2001 v USA a udalostiach zo 7. júla 2005 v Londýne. Situácia, v ktorej sa ocitla väčšina moslimskej komunity v UK je veľmi ťažká. Ľudia sa ich boja, množia sa prípady útokov na mešity a členov moslimskej komunity. Táto situácia zhoršuje náboženskú a xenofóbnu nevraživosť, ktorú je cítiť predovšetkým v oblastiach, kde je moslimská komunita v menšine. Našťastie komunita v Leicestri je pomerne silne rôznorodá, rovnako silne je tu zastúpená kresťanská, hinduistická, moslimská i sikhská komunita a tak sú na vzájomné spolunažívanie zvyknutí.
Na záver sme si mohli zobrať jedno vydanie Koránu. Jeden kus som si vzal a v rukách som držal The Noble Qur'ân – English Translation of the meanings and commentary.
Záver našej cesty v Leicestri patril návšteve sikhského svätostánku. Pri vstupe sme sa museli už tradične vyzuť, no tentokrát sme si museli zakryť vlasy zapožičanými šatkami.
Keďže návšteva tohto miesta bola najkratšia, dozvedeli sme sa aj najmenej. Sikhizmus symbolizujú tri meče a kruh. V čase svojho vzniku predstavoval pokus o syntézu dvoch dominantných náboženstiev Indie – hinduizmu a islamu. Sikhovia slúžili v koloniálnej armáde a ich jednotky boli lojálne voči britskej korune. Sikhskí vojaci nosili svojich päť symbolov:
- dlhé vlasy a fúzy (kéš)
- hrebeň vo vlasoch (kanghá)
- krátke spodné nohavice (kačchá)
- železný náramok (kara)
- zbraň – meč alebo dýku (kripán)
Tieto symboly zostali dodnes a spolu s turbanom sú ľahko rozpoznateľnou súčasťou sikhského odevu. Podľa všetkého dávny seriálový hrdina Sandokan bol tiež Sikha.
V motlitebni slúžia 5 duchovní, ktorí sa v dvojhodinových intervaloch striedajú a tak je vždy niekto prítomný, kto vedie danú bohoslužbu.
Keďže už bol neskorý večer, u Sikhov sme sa dlho nezdržali, nastúpili sme na autobus a vydali sme sa na cestu späť do Londýna. Na druhý deň ma čakala cesta do rakúskeho Innsbrucku, no o tej napíšem v 3. časti môjho rozprávania.
V stredu na poludnie sme sa vrátili späť do Londýna. Námestie Victoria sa nachádza v centre Londýna s množstvom historických budov. Spoločnosť National Express, ktorou sme cestovali do Birminghamu a späť prichádza do komplexu budov s názvom Victoria Coach Station. Odtiaľ je to cca 100m na Victoria Station, kde sa nachádza vstup do londýnskeho metra.
V jednej z mojich predchádzajúcich reportážach z Londýna som spomenul, že londýnske metro je najstaršie a jedno z najväčších na svete. Londýnske metro disponuje 12 linkami, ktoré sú rôzne poprepájané: Bakerloo, Central, Circle, District, East London, Hammersmith & City, Jubilee, Metropolitan, Northern, Piccadilly, Victoria, Waterloo & City. Okrem toho, je vynikajúco značené. V každej stanici sa nachádzajú letáčiky s mapou celého metra. Keďže sme sa potrebovali dostať zo stanice Victoria na stanicu Euston, použili sme svetlo modrú Victoria linku. Na štvrtej stanici s názvom Euston Station sme vystúpili a vyšli na povrch zeme. Ocitli sme sa v známom prostredí, pretože sme v blízkosti Eustnu bývali aj pred 3 rokmi, keď bola Vierka a Paťo prvýkrát v Londýne. Tentokrát sme bývali v hoteli Ibis, ktorý stojí asi 50m od stanice metra.
Interiér hotela je moderne zariadený, žiadny mimoriadny luxus až na nový LCD televízor, ktorý je zároveň multimediálnym centrom zábavy. Po TV zapnutí má hosť možnosť okrem sledovania niekoľkých TV programov, po zaplatení denného poplatku (cca ?8) surfovať po internete, počúvať hudbu na vyžiadanie či sledovať filmy na vyžiadanie.
Po približne dvoch hodinách oddychu na hotelovej izbe (mali sme za sebou 3 hodiny
cesty do Londýna) sme šli na pracovné projektové stretnutie s našimi zahraničnými partnermi. Do projektu sú zapojené organizácie z Litvy, Nórska, Poľska, Slovinska, Slovenska a UK. Keďže londýnske stretnutie bolo už tretie v poradí (po Nórsku a Poľsku), zvítanie bolo viac než srdečné. Väčšina európskych projektov na medzinárodnej úrovni ráta pri projektových stretnutiach aj so spoznávaním hostiteľskej krajiny. Takýmto spôsobom sa umožňuje spoznávanie cudzích kultúr, tradícií, či histórií. Náš hostiteľ si pripravil okružnú jazdu Londýnom, počas ktorej sme mohli s výkladom spoznať historické pamiatky v pohodlí objednaného autobusa. Netušili sme, že táto jazda bude trvať 3 hodiny.
Počasie
Londýn nás privítal sychravým počasím, čo na cestovanie nebolo vôbec zlé. Hneď druhý deň sa počasie zmenilo akoby čarovným prútikom švihol.
Čistá a jasná modrá obloha nad Londýnom bola balzamom na dušu po únavnom dni cestovania.
Multikultúrna a multireligiózna cesta
Pre mňa, človeka žijúceho vo zväčša kresťanskej krajine s nepatrnými prvkami judaizmu bola veľmi vítaná možnosť navštíviť chrámy iných náboženstiev. Keď sa bežného človeka opýtajú, aby vymenoval 6 svetových náboženstiev, väčšinou má problémy. Takže vymenujme si 6 svetových náboženstiev v abecednom poradí: budhizmus, hinduizmus, islám, judaizmus, kresťanstvo a sikhizmus. Tentokrát som mal so sebou len kameru a tak vyextrahované obrázky z videa nie sú dostatočne ostré.
Ako prvé sme v Londýne navštívili Shree Swamiranayan Hindu Mandir, najväčší chrám hinduizmu, ktorý postavili mimo Indie. Tento obrovský chrám postavený z 26300 ručne opracovaných mramorových kameňov z Talianska a Bulharska, sa zapísal do Guinesovej knihy rekordov.
Vstup do chrámového komplexu bol chránený ozbrojenou strážou, so zákazom fotenia a točenia v interiéroch. Museli sme odložiť všetky naše prístroje a tak jediné obrázky, ktoré som mohol spraviť boli robené spoza veľkej mreže. V ten deň bol v chráme prítomný jeden z najvyšších predstaviteľov a tak boli bezpečnostné opatrenia o čosi prísnejšie.
Najskôr sa dostali do veľkej haly komunitného centra, na začiatku ktorej sme sa vyzuli z topánok. Tie sme si uložili do pripravených očíslovaných boxov. Potom sa nás ujal sprievodca, ktorý sa ospravedlnil za „nepríjemnosti“ spojené s bezpečnostným procesom pri vstupe. Potom nás previedol celou halou, ktorá bola zaplnená množstvom ľudí vyznávajúcich hinduizmus. V strede boli malé obchodíky so suvenírmi či relikviami hinduizmu. Prepojovacou chodbou nás sprievodca zaviedol posvätnej časti chrámového komplexu. V spodnej časti sa nachádzala expozícia prezentujúca históriu Indie a hinduizmu. Každý z nás dostal do rúk malú brožúrku – sprievodcu výstavou, pretože v celej posvätnej časti chrámu bol prísny zákaz hovoru. V tichosti sme prešli touto celkom rozsiahlou a pútavou výstavou. Po jej prejdení sme mohli vyjsť po schodoch do svätyne. Táto bola nádherne zariadená s množstvom sôch zobrazujúcich významných bohov a bohýň či prorokov. Na chvíľu som sa v posvätnej bázni posadil na zem, aby som mohol v pokoji vnímať tento priestor, energie, ktoré tu boli prítomné.
Leicester
Po približne hodine strávenej v hinduistickom chráme sme sa vydali na dlhú cestu do mesta Leicester (čítaj Lester), ktorého obyvateľstvo tvoria z veľkej väčšiny obyvatelia indického polostrova. Cesta trvala približne dve hodiny. Na obed sme sa zastavili vo vyhlásenej indickej reštaurácii, kde sa k nám pripojil náš priateľ Deepak, ktorý kedysi pracoval pre britskú BBC. On a jeho kolega sa stali našimi sprievodcami po tomto meste.
Najskôr sme sa zastavili v miestnom komunitnom centre, kam prichádzali prisťahovalci. Centrum poskytovalo charitatívne služby, ľudia sa tu mohli najesť teplého jedla, starší si mohli zahrať karty, mladší sa mohli zúčastniť jazykových kurzov a najmladší mohli tancovať.
My sme v malej telocvični zastihli približne 6-8 ročné deti nacvičovať tance pod vedením asi 16-18 ročných mladých dievčat.
Po krátkej návšteve komunitného centra sme sa vydali na cestu do miestnej mešity. Tam nás privítal imám, ktorý nás zrozumiteľnou a jednoduchou angličtinou previedol islamskou vierou. Veľmi významným bol okamih, v ktorom imám vysvetlil, že ako dobrý moslim musí rešpektovať iné náboženstvá, iných prorokov. Rešpektuje Ježiša Krista, Mojžiša, Abraháma a iných prorokov, no nasleduje proroka Mohameda a islám.
Vysvetlil nám ako prebieha bohoslužba v mešite. U kresťanov sa zvlášť svätí v nedeľu, u židov je to v sobotu a u moslimov v piatok. Táto mešita, asi piata najväčšia v Leicestri, môže poňať cca 2000 – 3000 veriacich.
Počas prednášky nám imám objasnil 5 pilierov islamu:
1. Šaháda: viera v Alláha a proroka Mohameda
2. Salá: modlitba 5x denne
3. Saúm: pôst počas mesiaca Ramadán
4. Hadž: púť do svätého mesta Mekka aspoň raz za život
5. Zaká: almužna alebo pomoc ľuďom v núdzi
Na moju žiadosť nám arabsky predviedol časť bohoslužby.
Zodpovedal nám tiež otázky ohľadne súčasnej situácie, v ktorej sa nachádzajú moslimovia po udalostiach z 11. septembra 2001 v USA a udalostiach zo 7. júla 2005 v Londýne. Situácia, v ktorej sa ocitla väčšina moslimskej komunity v UK je veľmi ťažká. Ľudia sa ich boja, množia sa prípady útokov na mešity a členov moslimskej komunity. Táto situácia zhoršuje náboženskú a xenofóbnu nevraživosť, ktorú je cítiť predovšetkým v oblastiach, kde je moslimská komunita v menšine. Našťastie komunita v Leicestri je pomerne silne rôznorodá, rovnako silne je tu zastúpená kresťanská, hinduistická, moslimská i sikhská komunita a tak sú na vzájomné spolunažívanie zvyknutí.
Na záver sme si mohli zobrať jedno vydanie Koránu. Jeden kus som si vzal a v rukách som držal The Noble Qur'ân – English Translation of the meanings and commentary.
Záver našej cesty v Leicestri patril návšteve sikhského svätostánku. Pri vstupe sme sa museli už tradične vyzuť, no tentokrát sme si museli zakryť vlasy zapožičanými šatkami.
Keďže návšteva tohto miesta bola najkratšia, dozvedeli sme sa aj najmenej. Sikhizmus symbolizujú tri meče a kruh. V čase svojho vzniku predstavoval pokus o syntézu dvoch dominantných náboženstiev Indie – hinduizmu a islamu. Sikhovia slúžili v koloniálnej armáde a ich jednotky boli lojálne voči britskej korune. Sikhskí vojaci nosili svojich päť symbolov:
- dlhé vlasy a fúzy (kéš)
- hrebeň vo vlasoch (kanghá)
- krátke spodné nohavice (kačchá)
- železný náramok (kara)
- zbraň – meč alebo dýku (kripán)
Tieto symboly zostali dodnes a spolu s turbanom sú ľahko rozpoznateľnou súčasťou sikhského odevu. Podľa všetkého dávny seriálový hrdina Sandokan bol tiež Sikha.
V motlitebni slúžia 5 duchovní, ktorí sa v dvojhodinových intervaloch striedajú a tak je vždy niekto prítomný, kto vedie danú bohoslužbu.
Keďže už bol neskorý večer, u Sikhov sme sa dlho nezdržali, nastúpili sme na autobus a vydali sme sa na cestu späť do Londýna. Na druhý deň ma čakala cesta do rakúskeho Innsbrucku, no o tej napíšem v 3. časti môjho rozprávania.
Tagy: Londýn • Londýnske Metro • Euston • Multikultúrna A Multireligiózna Cesta • Shree Swamiranayan Hindu Mandir • Leicester • Mešita
WhiteWolfSix (WW6) | | | |
Október 2009
September 2009
