Birmingham, Lichfield, Londýn, Leicester, Innsbruck (1.časť)
od WhiteWolfSix
Britské ostrovy sa stali mojou stálou destináciou, keďže tam sídlia mnohí naši partneri. Aj táto cesta sa teda niesla v duchu pracovnej cesty. Tento krát som mal možnosť cestovať s celou rodinou, ako aj navštíviť príbuzného žijúceho v Birminghame.
Kedysi sa do Británie cestovalo dosť náročne. Letenky boli dosť drahé a cesta autobusom bola nekonečne dlhá. Dnes, aj vďaka konkurencii, no predovšetkým vďaka nízkorozpočtovým leteckým spoločnostiam sa do Londýna, hlavného mesta Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, dostanete pomerne lacno. V prípade rôznych akcií to môže byť už v cene od cca 3500,- Sk vrátane letiskových poplatkov za spiatočnú letenku.
Väčšina lacných letov do UK smeruje na londýnske medzinárodné letisko Stansted, kam sme sa približne po dvoch hodinách letu hladko dostali. Najskôr sme chceli navštíviť príbuzného v anglickom Birminghame, no bohužiaľ toto druhé najväčšie mesto v UK nie je s Londýnom letecky spojené a tak jedinou možnosťou bolo cestovať autobusom. Našťastie autobusy do Birminghamu odchádzajú z Victoria station, veľkého dopravného uzla v Londýne, kam smeruje aj väčšina autobusov zo Stanstedu.
Návrat do Stredozeme
Myslím si, že netreba predstavovať trilógiu J.R.R.Tolkiena "Pán prsteňov", v ktorej hlavný hrdina putuje Stredozemou. Menej známe však je, že autor bol inšpirovaný anglickým krajom, ktorý nesie názov Midland (v preklade Stredozem). Anglický Birmingham je posadený do oblasti nesúcej názov West Midland (cca 5 mil. obyvateľov), čiže Západná Stredozem. Prvýkrát som toto miliónové priemyselné mesto navštívil pred vyše 11 rokmi, tentoraz som sa po vyše troch hodinách cesty autobusom znovu doňho vrátil.
Najväčšiu zmenu dostalo hlavné námestie, známe ako Bullring (Býčia aréna), ktoré bolo dokončené pred vyše rokom. Obrovská plocha získala úplne iný charakter ako som si ju pamätal. Zaujímavé architektonicky riešené námestie bolo pomerne citlivo vsadené do historickej časti mesta.
Kings Heat
Po vystúpení na autobusovej stanici nás čakal Joe, môj bratranec, 31 ročný mladý samostatne žijúci muž, spolovice Angličan, spolovice Slovák. Joe býva v štvrti Kings Heat, približne 20 minút cesty mestskou dopravou z centra mesta. Je to štvrť plná krpatých dvojpodlažných domčekov. Anglicko je typické svojimi malebnými stavbami domov, ktoré sú vizuálne jeden ako druhý. V prevážnej väčšine prevláda červená tehla s bielymi alebo čiernymi priečeliami. Britská vláda nariadením (alebo zákonom?) zakázala meniť vonkajší vzhľad britských domov a tak sa ich vizuálny charakter nemení celé stáročia.
Malý domček zo začiatku 20. storočia, ktorý si pred nejakým časom kúpil, výrazne potrebuje rekonštrukciu, hlavne vnútri. Ako sa na mladého osamelo žijúceho muža patrí, v dome vládol chaos a neporiadok.
V každej miestnosti bol pohodený alebo položený materiál na rekonštrukciu domu či náradie. Opýtal som sa ho, či si to chce prerábať sám, no s prekvapením na tvári odvetil, že na to má profesionálov. 
Po krátkej prehliadke domčeka som pochopil, prečo sa Joe vždy diví,
aké veľké byty alebo domy sa u nás na Slovensku stavajú. Skutočne, obytná plocha jednotlivých miestností bola pomerne malá. V izbe, v ktorej nás ubytoval, sa ledva vpratala vstavaná skriňa, malý nočný stolík a menšia dvoj posteľ. Ešteže sa zmestil aj malý matrac a tak sme mohli spať v izbe spolu s naším 7 ročným synom.
Počasie
Už niekoľko rokov sledujem zaujímavý fenomén. Pri cestách po Slovensku či zahraničí, mi praje počasie. Niekedy si pomôžem priamou prosbou miestnych duchov o pomoc, no mnohokrát nemusím robiť nič a počasie je perfektné. Keď sme sedeli v autobuse z Londýna do Birminghamu, lialo ako z krhle. Po vystúpení z autobusu už len sem tam spŕchlo, no vedel som, že na druhý deň bude počasie oveľa "múdrejšie".
Joe mi neveril. 
Ešteže so sebou vláčim fotoaparát. 
Joe len krútil neveriacky hlavou, veď za posledné dni len pršalo a pršalo a pršalo... 
Deň katedrál (Birmingham, Lichfield)
V pondelok nás čakala cesta do malebného mestečka Lichfield, ktoré je od Birminghamu vzdialené približne 30 minút jazdy vlakom. Po ceste na železničnú stanicu sme sa zastavili pozrieť už spomínaný Bullring, neďaleko ktorého je postavená gotická katedrála sv. Martina. V celom Anglicku a Škótsku prevláda protestantská cirkev, na čele ktorej stojí britská kráľovná Alžbeta 2. V Anglicku je to anglikánska cirkev, v Škótsku je to presbyteriánska cirkev.
Nedalo nám nevojsť dovnútra a tak sme si mohli pozrieť a porovnať architektúru gotických chrámov na ostrovoch s tými v na starom kontinente.
Po krátkej návšteve katedrály v Birminghame sme zamierili k železničnej stanici s názvom Birmingham New Street Station. Žeby stála na Novej ulici?
Po pomerne krátkej ceste vlakom sme vystúpili v mestečku Lichfield. Toto mesto sa zapísalo do histórie roku 1642 občianskou vojnou medzi royalistami a parlamentariánmi. Táto vojna trvala až do 10. júla 1646, kedy sa aj napriek výzvam kráľa Karla I. (Charles I.) vojaci stiahli a odišli. V celom priebehu bojov bola posledným útočiskom miestna katedrála sv. Márie a sv. Chada, ktorá si dodnes zachovala ducha tej doby.
Nielen vonkajšok, ale aj vnútro tejto katedrály (hlavná loď meria 117m) pôsobilo majestátnym dojmom, čomu zodpovedalo niekoľko oltárov, ktoré boli rozmiestnené v rôznych krídlach katedrály ako aj na poschodí v samostatnej kaplnke. Takto sa mohli bohoslužieb zúčastňovať významní občania mesta ako aj obyčajní ľudia, pričom sa vzájomne nevyrušovali.
Po niekoľkých hodinách strávených v Lichfielde sme sa znovu vrátili do Londýna, hladní a smädní zamierili sme do najznámejšej ázijskej reštaurácie s názvom Big Wok, ktorá sa nachádza v čínskej štvrti hneď vedľa Bullringu. Reštaurácia ponúka vo večerných hodinách za jednotnú cenu ?8.99 (deti pod 130cm len za ?5.00) jedlá podávané formou švédskych stolov (v zahraničí sa používa termín bufet). Po objednaní nápojov sme vyrazili k pultom, aby sme si niečo vybrali pod zub. U prvého pultu som ostal prekvapene stáť. V miskách sa nachádzali jemne nakrájané surové kúsky rôzneho mäsa, čínske rezance a rôzna zelenina. Nabral som si to pekne na tanier a hneď som ho odovzdal pri neďalekom pulte mladému Číňanovi v rúške na ústach. Ten obsah môjho taniera (bola to vlastne len plastiková tácka) pekne vyklopil na rozpálený nerezový pult, oddelil zeleninu od mäsa, nalial na pult trochu oleja a pomocou nerezových lopatiek ho pekne restoval. Na boku sa pomaly na sucho opekala zelenina (paprika, paradajky, atď.) a zohrievali dlhokánske rezance. Medzičasom mäso ochutil, zmiešal so zeleninou a po krátkej chvíli vzal zohriaty porcelánový tanier, kam pekne naukladal pred mojimi očami upravené jedlo. Akonáhle jedlo opustilo nerezový pult, kuchár tými istými plochými lopatkami pult očistil od najmenšej nečistoty a bol pripravený pokračovať vo svojej práci. Našťastie boli dvaja a tak to šlo rýchlejšie, pretože sa naraz pripravovali porcie pre dvoch ľudí. Tento spôsob prípravy jedla má svoj špecifický názov Tepanyaki.
Po zjedení malej porcie tohto chutného jedla sme sa vybrali na ďalšie objavy. Reštaurácia bola skutočne ázijská, pretože ponúkala pripravené čínske, kórejské, japonské, indické, malajské i thajské jedlá. V ponuke jedál nechýbalo ani japonské Suši alebo samosa. Toto miesto bolo rajom hlavne pre deti, pretože si mohli na záver sami naporcovať vanilkovej zmrzliny toľko, koľko chceli. Sýti s uhaseným smädom no príjemne unavení sme sa vybrali späť do Joeovho malého domčeka.
Central Park
Na druhý deň sme sa vybrali na oddychovú prechádzku do miestneho centrálneho parku. Ako to v zahraničí býva, takéto parky sú miestom aktívneho oddychu, predovšetkým pre deti, ktoré sa môžu voľne vybehať. Keďže sme tu boli so svojim 7 ročným synom, prispôsobili sme program svojho pobytu aj jeho potrebám. V parku bolo niekoľko vzájomne poprepájaných jazierok, v ktorých plávali vodné vtáky.
Vtáky boli zjavne zvyknuté na ľudí a hlavne na deti, ktoré ich pravidelne prikrmovali, pretože akonáhle sme sa objavili, zhŕkli sa okolo nás. Päť postarších krajcov chleba padlo ani sme okom nemrkli.
Po kŕmení sme sa vydali na ďalšiu prechádzku parkom, no čoskoro sme zakotvili pri preliezkách, šmykľavkách a bludiskách. Slniečko nás príjemne zohrievalo, no keď zašlo za oblaky, bolo cítiť pomerne chladný vzduch. O to viac ma prekvapilo, keď som uvidel malé asi 4-ročné dievčatko v krátkych nohaviciach v ružovom tričku s krátkymi rukávmi. Nuž, anglické deti vyrastajú na chladnom odchove.
Ihrisko sa veľmi rýchlo zaplnilo deťmi rôzneho veku, rasy i náboženstva. Zaujímavé bolo pozorovať muslimské 6-8 ročné dievčatá, ktoré boli celé zahalené v žiarivo svietiacich habitoch, len tvárička im svietila. Nič si z toho nerobili a nik sa nad nimi našťastie ani nepozastavoval.
Po vyše dvoch hodinách strávených v parku sme sa vydali na cestu do centra mesta, tentokrát už bez Joa, ktorý musel ísť do práce. Našťastie sme stihli zistiť ako sa najlepšie prepravovať po meste a tak sme sa bez väčších problémov dostali do centra mesta.
Hladní sme si povedali, že sa skúsime znovu zastaviť v reštaurácii Big Wok, kde sme boli deň predtým na večeri. Keď sme vošli do slepej uličky, na konci ktorej sa nachádzala reštaurácia, zostali sme prekvapene na seba pozerať. Od hlavného vchodu sa kľukatil dlhočizný rad čakajúcich záujemcov o výdatný a chutný obed. Keď som si spomenul na všetky tie dobroty a zníženú cenu na ?4.99 (deti pod 130cm len za ?3.00), tak mi bolo hneď jasné, že toto miesto je vyhľadávane hlavne v čase obeda. Našťastie sa rad rýchle skracoval a my sme sa v priebehu 10-15 minút dostali do vnútra.
Patrik sa tak unavil, že po dobrom obede ledva ledva došiel späť domov na Kings Heat. My sme si tiež potrebovali oddýchnuť, pretože nás čakala dlhá cesta späť do Londýna a tak sme poobedie strávili u Joa doma.
Londýn a Leicester si necháme na budúce.![[smilie=sm033.gif]](https://forum.annwin.eu/images/smilies/sm033.gif "Čarujem")
Kedysi sa do Británie cestovalo dosť náročne. Letenky boli dosť drahé a cesta autobusom bola nekonečne dlhá. Dnes, aj vďaka konkurencii, no predovšetkým vďaka nízkorozpočtovým leteckým spoločnostiam sa do Londýna, hlavného mesta Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, dostanete pomerne lacno. V prípade rôznych akcií to môže byť už v cene od cca 3500,- Sk vrátane letiskových poplatkov za spiatočnú letenku.
Väčšina lacných letov do UK smeruje na londýnske medzinárodné letisko Stansted, kam sme sa približne po dvoch hodinách letu hladko dostali. Najskôr sme chceli navštíviť príbuzného v anglickom Birminghame, no bohužiaľ toto druhé najväčšie mesto v UK nie je s Londýnom letecky spojené a tak jedinou možnosťou bolo cestovať autobusom. Našťastie autobusy do Birminghamu odchádzajú z Victoria station, veľkého dopravného uzla v Londýne, kam smeruje aj väčšina autobusov zo Stanstedu.
Návrat do Stredozeme
Myslím si, že netreba predstavovať trilógiu J.R.R.Tolkiena "Pán prsteňov", v ktorej hlavný hrdina putuje Stredozemou. Menej známe však je, že autor bol inšpirovaný anglickým krajom, ktorý nesie názov Midland (v preklade Stredozem). Anglický Birmingham je posadený do oblasti nesúcej názov West Midland (cca 5 mil. obyvateľov), čiže Západná Stredozem. Prvýkrát som toto miliónové priemyselné mesto navštívil pred vyše 11 rokmi, tentoraz som sa po vyše troch hodinách cesty autobusom znovu doňho vrátil.
Najväčšiu zmenu dostalo hlavné námestie, známe ako Bullring (Býčia aréna), ktoré bolo dokončené pred vyše rokom. Obrovská plocha získala úplne iný charakter ako som si ju pamätal. Zaujímavé architektonicky riešené námestie bolo pomerne citlivo vsadené do historickej časti mesta.
Kings Heat
Po vystúpení na autobusovej stanici nás čakal Joe, môj bratranec, 31 ročný mladý samostatne žijúci muž, spolovice Angličan, spolovice Slovák. Joe býva v štvrti Kings Heat, približne 20 minút cesty mestskou dopravou z centra mesta. Je to štvrť plná krpatých dvojpodlažných domčekov. Anglicko je typické svojimi malebnými stavbami domov, ktoré sú vizuálne jeden ako druhý. V prevážnej väčšine prevláda červená tehla s bielymi alebo čiernymi priečeliami. Britská vláda nariadením (alebo zákonom?) zakázala meniť vonkajší vzhľad britských domov a tak sa ich vizuálny charakter nemení celé stáročia.
Malý domček zo začiatku 20. storočia, ktorý si pred nejakým časom kúpil, výrazne potrebuje rekonštrukciu, hlavne vnútri. Ako sa na mladého osamelo žijúceho muža patrí, v dome vládol chaos a neporiadok.
V každej miestnosti bol pohodený alebo položený materiál na rekonštrukciu domu či náradie. Opýtal som sa ho, či si to chce prerábať sám, no s prekvapením na tvári odvetil, že na to má profesionálov. Po krátkej prehliadke domčeka som pochopil, prečo sa Joe vždy diví,
aké veľké byty alebo domy sa u nás na Slovensku stavajú. Skutočne, obytná plocha jednotlivých miestností bola pomerne malá. V izbe, v ktorej nás ubytoval, sa ledva vpratala vstavaná skriňa, malý nočný stolík a menšia dvoj posteľ. Ešteže sa zmestil aj malý matrac a tak sme mohli spať v izbe spolu s naším 7 ročným synom. Počasie
Už niekoľko rokov sledujem zaujímavý fenomén. Pri cestách po Slovensku či zahraničí, mi praje počasie. Niekedy si pomôžem priamou prosbou miestnych duchov o pomoc, no mnohokrát nemusím robiť nič a počasie je perfektné. Keď sme sedeli v autobuse z Londýna do Birminghamu, lialo ako z krhle. Po vystúpení z autobusu už len sem tam spŕchlo, no vedel som, že na druhý deň bude počasie oveľa "múdrejšie".
Joe mi neveril. Ešteže so sebou vláčim fotoaparát. Joe len krútil neveriacky hlavou, veď za posledné dni len pršalo a pršalo a pršalo... Deň katedrál (Birmingham, Lichfield)
V pondelok nás čakala cesta do malebného mestečka Lichfield, ktoré je od Birminghamu vzdialené približne 30 minút jazdy vlakom. Po ceste na železničnú stanicu sme sa zastavili pozrieť už spomínaný Bullring, neďaleko ktorého je postavená gotická katedrála sv. Martina. V celom Anglicku a Škótsku prevláda protestantská cirkev, na čele ktorej stojí britská kráľovná Alžbeta 2. V Anglicku je to anglikánska cirkev, v Škótsku je to presbyteriánska cirkev.
Nedalo nám nevojsť dovnútra a tak sme si mohli pozrieť a porovnať architektúru gotických chrámov na ostrovoch s tými v na starom kontinente.
Po krátkej návšteve katedrály v Birminghame sme zamierili k železničnej stanici s názvom Birmingham New Street Station. Žeby stála na Novej ulici?
Po pomerne krátkej ceste vlakom sme vystúpili v mestečku Lichfield. Toto mesto sa zapísalo do histórie roku 1642 občianskou vojnou medzi royalistami a parlamentariánmi. Táto vojna trvala až do 10. júla 1646, kedy sa aj napriek výzvam kráľa Karla I. (Charles I.) vojaci stiahli a odišli. V celom priebehu bojov bola posledným útočiskom miestna katedrála sv. Márie a sv. Chada, ktorá si dodnes zachovala ducha tej doby. Nielen vonkajšok, ale aj vnútro tejto katedrály (hlavná loď meria 117m) pôsobilo majestátnym dojmom, čomu zodpovedalo niekoľko oltárov, ktoré boli rozmiestnené v rôznych krídlach katedrály ako aj na poschodí v samostatnej kaplnke. Takto sa mohli bohoslužieb zúčastňovať významní občania mesta ako aj obyčajní ľudia, pričom sa vzájomne nevyrušovali.
Po niekoľkých hodinách strávených v Lichfielde sme sa znovu vrátili do Londýna, hladní a smädní zamierili sme do najznámejšej ázijskej reštaurácie s názvom Big Wok, ktorá sa nachádza v čínskej štvrti hneď vedľa Bullringu. Reštaurácia ponúka vo večerných hodinách za jednotnú cenu ?8.99 (deti pod 130cm len za ?5.00) jedlá podávané formou švédskych stolov (v zahraničí sa používa termín bufet). Po objednaní nápojov sme vyrazili k pultom, aby sme si niečo vybrali pod zub. U prvého pultu som ostal prekvapene stáť. V miskách sa nachádzali jemne nakrájané surové kúsky rôzneho mäsa, čínske rezance a rôzna zelenina. Nabral som si to pekne na tanier a hneď som ho odovzdal pri neďalekom pulte mladému Číňanovi v rúške na ústach. Ten obsah môjho taniera (bola to vlastne len plastiková tácka) pekne vyklopil na rozpálený nerezový pult, oddelil zeleninu od mäsa, nalial na pult trochu oleja a pomocou nerezových lopatiek ho pekne restoval. Na boku sa pomaly na sucho opekala zelenina (paprika, paradajky, atď.) a zohrievali dlhokánske rezance. Medzičasom mäso ochutil, zmiešal so zeleninou a po krátkej chvíli vzal zohriaty porcelánový tanier, kam pekne naukladal pred mojimi očami upravené jedlo. Akonáhle jedlo opustilo nerezový pult, kuchár tými istými plochými lopatkami pult očistil od najmenšej nečistoty a bol pripravený pokračovať vo svojej práci. Našťastie boli dvaja a tak to šlo rýchlejšie, pretože sa naraz pripravovali porcie pre dvoch ľudí. Tento spôsob prípravy jedla má svoj špecifický názov Tepanyaki.
Po zjedení malej porcie tohto chutného jedla sme sa vybrali na ďalšie objavy. Reštaurácia bola skutočne ázijská, pretože ponúkala pripravené čínske, kórejské, japonské, indické, malajské i thajské jedlá. V ponuke jedál nechýbalo ani japonské Suši alebo samosa. Toto miesto bolo rajom hlavne pre deti, pretože si mohli na záver sami naporcovať vanilkovej zmrzliny toľko, koľko chceli. Sýti s uhaseným smädom no príjemne unavení sme sa vybrali späť do Joeovho malého domčeka.
Central Park
Na druhý deň sme sa vybrali na oddychovú prechádzku do miestneho centrálneho parku. Ako to v zahraničí býva, takéto parky sú miestom aktívneho oddychu, predovšetkým pre deti, ktoré sa môžu voľne vybehať. Keďže sme tu boli so svojim 7 ročným synom, prispôsobili sme program svojho pobytu aj jeho potrebám. V parku bolo niekoľko vzájomne poprepájaných jazierok, v ktorých plávali vodné vtáky.
Vtáky boli zjavne zvyknuté na ľudí a hlavne na deti, ktoré ich pravidelne prikrmovali, pretože akonáhle sme sa objavili, zhŕkli sa okolo nás. Päť postarších krajcov chleba padlo ani sme okom nemrkli.
Po kŕmení sme sa vydali na ďalšiu prechádzku parkom, no čoskoro sme zakotvili pri preliezkách, šmykľavkách a bludiskách. Slniečko nás príjemne zohrievalo, no keď zašlo za oblaky, bolo cítiť pomerne chladný vzduch. O to viac ma prekvapilo, keď som uvidel malé asi 4-ročné dievčatko v krátkych nohaviciach v ružovom tričku s krátkymi rukávmi. Nuž, anglické deti vyrastajú na chladnom odchove.
Ihrisko sa veľmi rýchlo zaplnilo deťmi rôzneho veku, rasy i náboženstva. Zaujímavé bolo pozorovať muslimské 6-8 ročné dievčatá, ktoré boli celé zahalené v žiarivo svietiacich habitoch, len tvárička im svietila. Nič si z toho nerobili a nik sa nad nimi našťastie ani nepozastavoval.
Po vyše dvoch hodinách strávených v parku sme sa vydali na cestu do centra mesta, tentokrát už bez Joa, ktorý musel ísť do práce. Našťastie sme stihli zistiť ako sa najlepšie prepravovať po meste a tak sme sa bez väčších problémov dostali do centra mesta.
Hladní sme si povedali, že sa skúsime znovu zastaviť v reštaurácii Big Wok, kde sme boli deň predtým na večeri. Keď sme vošli do slepej uličky, na konci ktorej sa nachádzala reštaurácia, zostali sme prekvapene na seba pozerať. Od hlavného vchodu sa kľukatil dlhočizný rad čakajúcich záujemcov o výdatný a chutný obed. Keď som si spomenul na všetky tie dobroty a zníženú cenu na ?4.99 (deti pod 130cm len za ?3.00), tak mi bolo hneď jasné, že toto miesto je vyhľadávane hlavne v čase obeda. Našťastie sa rad rýchle skracoval a my sme sa v priebehu 10-15 minút dostali do vnútra.
Patrik sa tak unavil, že po dobrom obede ledva ledva došiel späť domov na Kings Heat. My sme si tiež potrebovali oddýchnuť, pretože nás čakala dlhá cesta späť do Londýna a tak sme poobedie strávili u Joa doma.
Londýn a Leicester si necháme na budúce.
Tagy: Birmingham • Lichfield • Bullring • Katedrála Sv. Martina
WhiteWolfSix (WW6) | | | |
Október 2009
September 2009
