WhiteWolfSixov cestopisník

Rozhodovanie
Pred vyše rokom sme sa počas služobnej cesty do Londýna vybrali navštíviť môjho bratranca Joea žijúceho v Birminghame. Bola to dosť náročná cesta, ktorú som opísal v článku s názvom . Názov mesta Birmingham miestni radi skracujú aj na oficiálnych tabuliach na B'ham. Ja som sa túto skratku rozhodol v texte používať tiež a dúfam, že vám táto forma nebude vadiť.

Tentoraz bola cesta o niečo pohodlnejšia, keďže jedna z nemenovaných nízkorozpočtových spoločností začala od októbra 2007 lietať na pravidelnej linke Bratislava - Birmingham. Na základe tejto informácie sme sa rozhodovali, že pôjdeme Joea do Birminghamu znovu navštíviť. Keďže je už naše dieťa školou povinné, do úvahy prichádzali len dni voľna. Ako prvé sme zvažovali cestovať na Veľkonočné sviatky. Termín celkom zaujímavý, možnosť prežiť tento sviatok v cudzine bola tiež celkom lákavá, no cena leteniek nás rýchlo vrátila do reality. Nízkorozpočtové spoločnosti majú rôzne ceny leteniek v rozličnom období roka a tak sa môže stať, že niekedy pocestujete za dvoj až trojnásobnú cenu inak lacnej letenky. Obdobie sviatkov (Vianoce, Veľká noc, atď.) sa vyznačuje veľkým "sťahovaním národov", kedy ľudia, ktorí pracujú v cudzine sa snažia dostať domov, aby mohli tieto výnimočné okamihy stráviť v kruhu svojich blízkych a priateľov.

Termín Veľkej noci padol a tak sme sa rozhodli cestovať počas jarných prázdnin. Február nie je síce veľmi zaujímavý mesiac pre návštevu Európskych miest, B'ham nevynímajúc, no my sme si šli predovšetkým oddýchnuť od každodenného rytmu práce. Cena leteniek o niečo málo prevyšujúca 6.000,- Sk za všetky tri spiatočné letenky je úplne neporovnateľná s tou, ktorú som potreboval pred 10 - 12 rokmi na vycestovanie do UK (12 - 15 tis. na osobu) a tak sme neváhali a ešte v starom roku sme si cestu zakúpili.

Problémy s cestovaním
Let do B'hamu bol naplánovaný na poludnie a tak sme mali celkom dosť času dostať sa autom z Banskej Bystrice do Bratislavy. Pri rodinných cestách z bratislavského letiska vždy vyvstáva otázka čo s autom. Predstava odstaveného auta na parkovisku pred budovou letiska nie je nikdy lákavá, nie z pohľadu ceny za parkovné, no z pohľadu rizika odcudzeného auta. Ešteže máme rodinu a priateľov žijúcich pri Bratislave a tak naša cesta smerovala do malej dedinky, kde sme auto zaparkovali vo dvore našej rodiny. Toto riešenie je síce z pohľadu parkovania bezpečné, no prináša množstvo problémov so zabezpečením presunu na letisko a späť z letiska.

Akokoľvek sa dieťa na návštevu a cestu tešilo, samotný let býva pre neho ťažkou skúškou. Nie, nie je to o strachu z lietania, je to o tlaku v ušiach, ktoré sa objavuje počas pristávania. Miera tlaku závisí od spôsobu akým pilot zvolí klesanie z letovej hladiny 10-12000 metrov nad morom. Zaliehanie v ušiach znáša každý inak, pre niekoho je to veľký problém, pre iného nie. Vyskúšali sme už kadečo, od cmúľania cukríkov, cez zívanie až po držanie uší, no máločo pomáha. Našťastie toto netrvá dlhšie ako 30min.

Po pristáti nás čakal mierny šok. Jeden z našich cestovných kufrov bol "mierne" poškodený.


Cestovanie s takýmto kufrom z letiska nebolo žiadnou srandou.

Z letiska sa dá do mesta dostať miestnou MHD, čo bolo pre nás milé prekvapenie. Z letiska Stansted pri Londýna do centra mesta sa dá dostať len diaľkovým autobusom alebo vlakom, v cene od ?15 (spiatočný lístok). Cena jedného lístka v B'hame je ?1,5 za dospelú osobu, ?0,75 za dieťa (spolu ?3,75 nás to vyšlo), celodenný rodinný lístok stojí ?6! Nevýhodou je, že musíte mať mince v presnej hodnote, pretože vodič autobusa nevydáva. Pri našej prvej ceste z letiska to bol mierny problém, pretože som mal len papierové bankovky, ktoré jednoducho nebrali. Našťastie mi bola jedna pani ochotná rozmeniť bankovku na drobné a tak som vzápätí za lístky zaplatil. Keby som dopredu vedel, že sú tak výhodné celodenné rodinné lístky, určite by som ušetril pár drobných, pretože z centra mesta sme sa museli prepraviť ďalším autobusom tam, kde býva Joe.

Pobyt
Mesto B'ham je podľa údajov druhé najväčšie mesto po Londýne, s približne 2mil. obyvateľov. Napriek tomuto počtu, 99% obyvateľov býva v rodinných domčekoch, ktoré sú síce rozlohou malé, no s nevyhnutnou záhradkou.

Malé tehlové domčeky s bielymi oknami, modrými, zelenými alebo bordovými dverami priamo do ulice, to je architektúra Spojeného kráľovstva. Na každom kroku je cítiť duch viktoriánskeho Anglicka.

Nasledujúci deň po našom príchode sme strávili oddychom, pretože dieťa bolo z cesty a predchádzajúcich dní hodne vyčerpané. Na ďalší deň sme si však naplánovali výlet do (Morský život), ktorý sa nachádza v centre mesta.
[youtube]M5xySAVyOj4[/youtube]
[youtube]PiMuDxor36I[/youtube]
[youtube]o-n331e62nc[/youtube]

Prechádzka historickou časťou mesta po New Street, známou obchodnou uličkou, bola milým prekvapením. Morský život bol pre Paťa hit. Množstvo rýb, žralokov, korytnačiek, či morských koníkov bolo pastvou pre oči. Na záver prehliadky tradičný detský kútik, ktorý nechýba v žiadnej britskej atrakcii, nám umožnil oddýchnuť si pri kávičke. Dieťa sa zahralo s inými deťmi a na náš podiv sa s nimi pustilo do debaty. Boli sme prekvapení jeho odvahou, akou sa pustil komunikovať v angličtine. Uvedomili sme si, že toto je najprirodzenejší spôsob akým sa môže (na)učiť cudzí jazyk. Aj preto sa budeme snažiť do tohto mesta čo najviac vracať.

Týždňový pobyt nám ubehol ako voda a už sme sa znovu ocitli na letisku, tentoraz v smere na Slovensko. Spoločnosť nám robili víkenduchtiví briti, ktorí sa chystali vyraziť za zábavou do Bratislavy. Let bol tentokrát bezproblémový a po vyše dvoch hodinách letu sme sa ocitli opäť v Bratislave.