|
v prírodeKrásne slniečko ma dnes aj s deťmi vytiahlo von a tak sme sa išli prejsť po „našich“ miestach. Veľmi ma potešilo, že príroda skutočne ožíva, a že jar je už konečne tu. Našli sme snáď všetkých poslov jari, na ktorých si viem spomenúť. Ale pekne poporiadku. Hneď, ako sme vyšli von, musela som poslať Martinku domov sa prezuť, lebo som si vôbec nevšimla, čo si obula. Až keď zaklopkala topánkami na chodníku, tak so uvidela. Potom sme sa už mohli štverať do kopca za domom. A po ceste sme nachádzali tie úžasné jarné poklady, pri ktorých mi srdiečko vždy ožíva. Na samom vrchu kopca stojí jeden malý dub, ktorý chodím vždy pozdraviť, keď idem touto cestou. Ani dnes som ho neobišla. Veľmi mi pripomína bonsai, napriek tomu, že je od bonsai o hodne vyšší. Tu na tomto kopci máme malinké územie, kde sa nám vyskytuje krásny poniklec. Zatiaľ sme ich našli len pár rozkvitnutých, ale onedlho nebude kde vkročiť, toľko ich tam býva. Cez horu sme prešli na lúku, kde za starých čias býval motokros. Nesklamala som sa. Usmieval sa tam na nás podbeľ a pod stromami sme našli aj fialky. Mám neskutočne dobrý pocit z dnešnej prechádzky. Milujem jar.
Priťahujete to, na čo väčšinou myslíte, bez ohľadu na to, či ste
0 komentárov
Zobrazené 2534 krát
si týchto myšlienok vedomí, alebo nie. Tam leží pes zakopaný. |
Registrovaní užívatelia: Facebook [Bot]