... spomenul som si , a vyhrabal z archívu tieto obrázky. Dobre si pamätám, ako sa Bratiava na chvíľku ponorila do ticha, ochromená ľadom... nikomu sa veľmi nechcelo nikam ísť, lebo bolo nebezpečné urobiť aj jediný krok

Bývali sme vtedy s priateľkou na Majakovského ulici, hneď pri Horskom Parku

.... na všetkom, úplne na všetkom bol centimeter-dva ľadu.

Pamätám si, ako som išiel do Mlynskej Doliny pešo dolu, systémom tri metre šmykom - zachytiť sa plota, pletiva, konára, stĺpu, čohokoľvek, - zastaviť, znova tri metre šmykom a znova sa zachytiť..

... vskutku športové to bolo, hlavne cestou nazad, nájsť také optimálne tempo, a hlavne, nešmýkať sa, lebo kto pozná prudké stúpanie Korabinského ulice smerom na Drotársku, vie o čom je reč.

Obrázky som robil už z bezpečia predzáhradky, pretože moje modriny sú jedna vec, a môj milovaný Nikon druhá
Zima ide, tak tu je taká miniinšpirácia, aby sme boli imúnni voči tescomarketingu
Všetci to už poznáme, oni nám robia vianoce do sviatkov už od októbra. neviem, ktorá chorá hlava im to napísala do manuálov... no nič, spomaľme a nenechajme sa nikam tlačiť. Do vianoc dva mesiace. Easy.
