Home

[Emm]

Dobry den.
Chcela by som sa spytat nieco na temu astralneho cestovania.
O AC toho vela neviem a viem ze sa to neda naucit tym ze budem hladat typy na internete, ale uz niekolko krat som sa o astralnu projekciu pokusala. Asi nejak takto: lahla som si na postel, zavrela oci -neviem ci to nieje problem- uvolnila som sa, a "vycistila som si mysel". Niekde som citala ze je dobre sustredit sa na celo, tak aj to som skusila. Ale nic sa mi nepodarilo. Sustredila som sa na oddelenie sa od tela alebo ako to nazvat. A zrazu sa mi mimovolne zacali otvarat oci, ale videla som to co v skutocnosti, ako keby som len tak lezala a pozerala sa. A otvarali sa velmi pomaly a videla som to tak sedo, a cakala som uz len na to kedy sa konecne celkom oci otvoria. A ked uz skoro boli uplne otvorene tak, som ako keby otvorila oci ja sama odseba. Dovtedy som oci otvarala akoby nechcene, ako ked mate v ruke tik. Ked som potom len tak lezala, a neislo mi to tak som to vzdala. Vacsinou to tak dopadne, ale vratim sa k tomu znova. Mavam ale problemy sa sustredit na to co chcem dosiahnut, alebo vycistit si mysel, podari sa mi to len niekedy. Skusala som aj to s hupackou ze sa velmi silno hupem a nakoniec ma to ma vyhodit z tela ale to sa mi nedarilo...
Chcela by som poprosit o radu, viem ze je to skor o cviky a pokusiani sa o to znovu a znovu. Nevenujem sa tomu dlho a ani intenzivne len ked ma to napadne. Ale ja mam pocit ako keby to bol len moj vyplod fantazie a v skutocnosti to ani nieje..
Dakujem

[WhiteWolfSix]

Skús si prečítať túto tému: astralne-cestovanie/preco-sa-mi-nedari-astralne-cestovat-t723.html

[ally]

Ja by som mal otázku ohľadom astrálneho cestovania.
Nakoľko % sú si sebe vedomí ľudia počas AC? Dá sa ten prežitok odstupňovať alebo v % ohodnotiť, teda ten vedomý stav.

[WhiteWolfSix]

Je to dynamický stav, percentuálne ťažko vyjadriteľný.

[ally]

Keďže som AC nikdy nepocítil a chcel by som si to len predstaviť ako človek, existuje nejaká forma vysvetlenia uvedomovania si sily vedomia v AC v porovnaní s ľudským, fyzickým životom?
Trebars aj laicky, alebo keďže máme každý fyzické telo a každý vníma intenzitu čohokoľvek (emócie a pod.) inak, môže každý tu silu vedomia prežívať inak?

[WhiteWolfSix]

Samozrejme, že každý silu svojho vedomia a bytia mimo telo prežíva inak, dokonca môže byť rozdiel aj u toho istého človeka u dvoch rôznych zážitkoch. AC sa ťažko predstavuje, pretože to je mimo akúkoľvek bežnú skúsenosť.

[ally]

Prepdpokladám, že sa môžeme (ľudia) v astrálnej realite učiť a pamätať si vykonané skutky. Nie je to pre náš dualizmus? Teda preto, že keď sa niekto pohybuje v astrálnej realite, spracúva to čiastočne náš mozog fyzický?
Môžu sa napríklad naše duševné telá (po smrti) v parku (ohnisko 27) ďaľej vzdelávať a príjmať informácie?
A ešte ma zaujíma, či odchádzame (umierame) v paralelne fyzickej podobe v čase úmrtia? Napríklad, ak mi zomrela 27 ročná mamka, nájdem ju tam ako 27 ročnú? Teda v podobe v čase úmrtia?

[WhiteWolfSix]

[ally]

[WhiteWolfSix]

[ally]

Vďaka, takže opäť žiadne istoty . To mi pripomína pravidlo z nášho života na zemi
Este ma zaujíma rozlahlost astrálu. Denne v tomto storočí na zemi zomrie cca 150 000 ludi, to je aj dosť duší za tie roky od počiatku vzniku nášho sveta. Keď aj vezmeme do úvahy fakt, že dnes nás je na zemi cca 7 miliárd.
To musí byť tlačenica.

[drooid]

Ak si pripustime trosku z teorie reinkarnacie tak tlacenica je elegantne vyriesena

[WhiteWolfSix]

Nemusíme vôbec uvažovať o teórii reinkarnácii, pretože v snovej realite (astrále) nie sme limitovaní časopriestorom.

[ally]

Drooid, ta reinkarnácia to znie zaujímavo. Ale ako to celé tam môže teoreticky prebiehať? Sú o tom nejaké informácie? Môžem si napríklad po smrti vybrať krajinu alebo jedinca do ktorého sa napríklad z parku prevtelím? Odkial sa dá prevteliť? Existuje nejaký selektívny výber?

[drooid]

Moj osobny pohľad je taký že v podstate život každého človeka je už dopredu naplánovaný, tak aby odstránil čo najviac karmy. Je naplánovaný výššími bytosťami, alebo vyšším životom. Takže aj naša cesta reinkarnácie je už dopredu naplánovaná. Takže to kam pôjdeme po smrti je už dané. Iba ak chce človek ísť po duchovnej ceste, tak vtedy môže zmeniť svoju naplánovanú životnú cestu. A v tom prípade, ak ide po duchovnej ceste, tak pôjde po smrti tam, kam ho zavedie jeho duchovná cesta (ktorú nasleduje).

V mojom uvažovaní vychádzam najmä z učenia Falun Dafa

napríklad v sa píše:

tiež sa píše :


Toto napríklad podlľa môjho osobného názoru vysvetľuje prečo šamani odprevádzajú, a môžu odprevádzať duše mŕtvych ľudí, ktoré tu uviazli.

Inak ak ťa to zaujalo, tak si môžeš prečítať celé učenie Falun Dafa, je voľne dostupné na internete na adrese

[ally]

Vďaka drooid, prečítal som si tvoj príspevok, no musím sa priznať, že toto fórum sa mi číta veľmi ťažko
Aspoň teda omnoho ťažšie ako nejaká kniha, ktorá je obsahom zoradená a upravená. Zatial nemám na falungong žiadny názor, pretože neviem čo to je, ale stránku si pozriem a preštudujem.
Ja nehľadám vieru alebo presvedčenie, ale hľadám pravdu.
Hľadám vysvetlenie prečo som v minulosti cítil a teraz nič necítim? Už som to tu pred pár rokmi písal, ale spomeniem to znova. Keď som bol malý, vnímal som svet z terajšieho pohľadu dosť uzavreto. Vnímal som tváre a telá ľudí v mojej blízkosti úplne inak. Rád som ľudí sledoval, ako sa správajú a ako vyzerajú a často som si tipoval len tak, ako sa ten pán, alebo tá pani volá krstným menom. Bez ohľadu na to či mám alebo nemám pravdu. Bavilo ma to, ale až do času, keď som zistil že mám pravdu, to ako ich cítim, to ako zareagújú. Neviem presne koľko mi bolo, možno okolo 10-11 rokov, veľmi som sa zľakol, keď som zistoval, že to nieje hra, ale skutočná pravda. Možno si poviete, Ally je švihnutý a teraz si niečo vymýšla, aby na seba upútal pozornosť alebo čosi podobné. Musím sa priznať, že ešte teraz sa trochu chvejem, keď som vtedy zistil, že všetko čo si len tak, akože snene vymíšľam o ľudoch je pravda. Odvtedy som sa snažil na to zabudnúť, ale stále ma to prenásleduje, tie pocity teda skôr spomienky na tie pocity, ktoré som cítil pri tých ľudoch, ako som si ich prstom obkresľoval, vedel som im načrtnúť, neviem ako to nazvať geometrický tvar, napríklad išiel jeden pán a obkresloval som jeho postavu hranato podľa jeho chôdze, držania tela, vonkajšieho výzoru a keď na mňa prehovoril, akokeby som ho už poznal. No často si hovorím, že mi šibe a možno som to tu ani nemal písať. Ale po tých rokoch to musí ísť von. Odvtedy som zostal veľmi zľaknutý a čím išli roky ďaľej, tým som mával menej takéto pocity a viac som sa venoval fyzickému životu a riešeniu problémov ako svojej fantázií ak to môžem tak nazvať.
Existuje nejaké vysvetlenie na to čo sa mi dialo? Prečo som tak vnímal svet? Cítil som aj moju mamku v 11 rokoch ako je tehotná, cítil som že to bude dievča, proste som to cítil ! Mnoho ľudí hovorilo o tom že ako ten malý v bruchu vyvádza, že to bude určite chlapec, ale ja som cítil, že to bude dievča. Takisto ako som cítil mnoho iných vecí v mojom okolí. Pred časom som sa čudoval, keď mi ťažko ochorel a zomrel môj blízky človek, prečo som to necítil? Často sa čudujem v posledných rokoch, prečo to už necítim? To čo posledné roky cítim je len panická porucha a totálny strach zo všetkého. Ešte dnes chodím k psychológovi a vždy sa snažím riešiť veci z vonkajška, ale ja chcem naspať moje cítenie. Čo si o tom myslíte? Aj len tak teoreticky. Mohol som vtedy nejako vedome vnímať snovú realitu? Može to cítenie niečo potlačovať? Ak som to cítil v minulosti, dá sa na tom popracovať aby som opäť cítil?

[perzeus]

ally,
z môjho pohľadu si sa zablokoval. Sám, vedome a z vlastnej vôle. Alebo zo strachu tej detskej dušučky? Často sa stretávam s tým, že moji známi a blízki "mi závidia že viem čo bude/čo sa práve deje...". Ľudia sú vo svojej podstate zvláštna sorta. Vždy chcú to čo nemajú. A to čo majú im je na obtiaž. Občas si tiež v duchu vravím / aj keď by som sa nerád rúhal / že by bolo lepšie nevedieť. Je občas veľmi bolestné / z pohľadu srdca - emócie nejak do toho nepchám / prijať to čo má byť, hlavne keď vieš že to nebude dobré / mám na mysli napr. smrť niekoho na kom ti záleží a nechať ho ísť. Jediné čo mi v takých chvíľach pomáha aby som napr. vedome nezasahoval atď. je viera. Viera-nehovorím o cirkvi..aj keď citácia Nech sa stane vôľa tvoja ... je práve cirkvou tak veľakrát parafrázvaná.Ak budeš chcieť, rád s tebou pokecám cez ss. Ak sa raz niečoho vzdáš, a u teba by som to čo si písal bral jednoznačne ako dar, ty si to možno bral ako prekliatie, nie je to definitíva na veky vekov. Môžeš ty a len ty požiadať aby sa ti "vrátilo" čo si odkopol. V takom prípade ale prijímaš pri plnom vedomí a svedomí zodpovednosť za svoje prianie. Si pripravený ustáť to tentokrát lepšie ako keď si bol menší? Pretože cesta späť neexistuje, toto je o prístupe a prijatí zodpovednosti.Písal si niečo o psychológovi atď. U teba vidím skôr cestu riešenia v minulých životoch. Regresná terapia ale pripadá do úvahy len vtedy, ak si po psychickej stránke OK. Vždy hovorím, že každý strojcom svojho šťastia je. Nechcel som však týmto príspevkom povedať, že musíš do toho ísť. Ak ešte neprišla tvoja chvíľa v tomto živote v zmysle že by si to neustál a lámalo by ťa to hlava nehlava a mohol by si skĺznuť aj do možnosti nejakého hlúpeho ukončenia života..nechaj to radšej tak. Tvoja chvíľa ešte len príde, ale až v ďalších životoch ak o to budeš stáť a budeš pripravený.

[ally]

Ďakujem perzeus, skôr si myslím, že som sa toho bál. No nebola to len jedna vec, ktorou som si vyplňoval svoju realitu. Bolo toho viac, ale za totality sa vsetko riesilo trosku inak a preto so mnou mamka isla k obvodnej lekárke asi ked som mal 10-11 rokov a po vyšetrení mamke povedala že z toho akože vyrastiem. Je to velmi dlhy pribeh a nechcem tu velmi kazit túto tému. Už v téme čo som tu písal pred pár rokmi, som opísal niečo z toho čo som prežíval, lebo je rozdiel keď vidíš nejakú vec a uvedomíš si práve v tej chvíli že si to už niekde videl a rozdiel, keď tú vec vidíš a vieš čo je za ňou bez toho, aby si ju vopred videl ! Ja som sa len bál čo to je. Ešte to stále netuším ani teraz čo som vtedy prežíval, možno som nejakým spôsobom vedel vnímať to, čo sa deje okolo a myslel som si, že to sú len predstavy v mojej hlave. Ale čo najviac nechápem, prečo ako 10 ročný som vyhľadával tie predstavy? A ako som vedel že si ich vyvolám rytmickým kývaním hornej časti tela a hlavy? To bol ten dôvod, ktorý znepokojil rodičov ale teda už o mne dosť.
Sledujem nielen na tomto fóre, že pojem Astrálne cestovanie sa stáva dnes moderným trendom
Dokonca existujú návody ako AC dosiahnúť. Pred nedávnom som si objednal knihy od Robert A. Monroe, ktorý ma svojím životným príbehom zaujal. Tak sa teším, že sa dozviem viac o tom čo si prežil. Chcel by som sa opýtať, neviete ešte o nejakej publikácií o OOBE a AC v slovenčine alebo češtine? Ide mi hlavne o základné informácie, pretože mám toľko otázok ohľadom AC, že by si niektorí členovia fora museli zobrať dovolenku.

[Ldyb]

[ally]