Nevädza (čes. chrpa, lat. Centaurea dealbata Willd)

Naši predkovia ich používali, používame ich aj my

Moderator: vilcakul

Nevädza (čes. chrpa, lat. Centaurea dealbata Willd)

Postby Linda » Monday, 18. August 2008, 21:51

ešte raz vďaka. Image
len ma zaujala tá chrpa (nevädza). asi ťažko by pomohla záhradná forma, že?
aj ked je na nerozoznanie od tej divo rastúcej...
Priťahujete to, na čo väčšinou myslíte, bez ohľadu na to, či ste
si týchto myšlienok vedomí, alebo nie. Tam leží pes zakopaný.
User avatar
Linda
VIP
VIP
 
Posts: 929
Joined: Thursday, 22. November 2007, 12:38
Location: Partizánske
Blog: View Blog (8)

Re: Nevädza (čes. chrpa, lat. Centaurea dealbata Willd)

Postby vilcakul » Tuesday, 19. August 2008, 07:52

Chrpa už normálně roste v obilí, od té doby co se tolik nepostřikuje, tak je zase na polích. Podle mě patří k nejméně doceněným bylinkám, málokdo ví, že výborným očním lékem. Samozřejmě divoce rostoucí verze je lepší než ta zahradní, i když v případě nouze lze zkusit i tu. Image
User avatar
vilcakul
Moderátor
Moderátor
 
Posts: 473
Joined: Monday, 25. February 2008, 13:35

Re: Nevädza (čes. chrpa, lat. Centaurea dealbata Willd)

Postby vilcakul » Tuesday, 19. August 2008, 08:32

Nevädza poľná - Chrpa polní (Centaurea cyanus L.) Image
User avatar
vilcakul
Moderátor
Moderátor
 
Posts: 473
Joined: Monday, 25. February 2008, 13:35

Re: Nevädza (čes. chrpa, lat. Centaurea dealbata Willd)

Postby Linda » Tuesday, 19. August 2008, 08:59

hm, tak neviem, či sa u nás ešte postrekuje, ale v našom okolí sa nejak
vytratila a nie je ju vidieť Image
Priťahujete to, na čo väčšinou myslíte, bez ohľadu na to, či ste
si týchto myšlienok vedomí, alebo nie. Tam leží pes zakopaný.
User avatar
Linda
VIP
VIP
 
Posts: 929
Joined: Thursday, 22. November 2007, 12:38
Location: Partizánske
Blog: View Blog (8)

Re: Nevädza (čes. chrpa, lat. Centaurea dealbata Willd)

Postby vilcakul » Tuesday, 19. August 2008, 09:13

[justify]U nás je jí každým rokem více a více, dost se vysemení. Když tak Ti příští rok chytnu nějaký semínka a můžeš to vysadit i u Vás Image


[JUSTIFY]NEVÄDZA POĽNÁ

CHRPA POLNÍ („MODRÁK")

Cyanus segetum Hill — syn.: Centaurea cyanus L.

Astrovité — Asteraceae (Úborovité — Compositae)

Ľudovo: chrpa, modrák, sinokvet, svitlák, svetlák Nemecky: Kom-FIockenblume; maďarsky: Kék
búzavirág; taliansky: Fiordaliso; francúzsky: Bluet des champs; anglicky: Corneflower; španielsky: Aciano

Jednoročná bylina vysoká 30— 50 cm; stonka hranatá, rozkonárená, listy čiarkovité, koncové úbory s okrajovými modrými kvetmi. Plody sú nažky s dvojradovým chocholcom.

Rastlina uprednostňuje piesočnaté podklady so slabo kyslou reakciou. Jej výskyt prezrádza, že pôda nemá pod povrchom spodnú vodu. Druh pochádza zo Stredomoria. U nás sa rozšíril v poľných kultúrach (najmä v obilí) a na slnečných stráňach.

Podobných druhov je viac. Dajú sa však ľahko odlíšiť už tým, že n. poľná rastie prevažne iba medzi obilím. Príbuzné druhy a plemená rodu Cyanus Miller, príp. Jacea Miller (nevädzovec, česky chrpina) sa nezberajú.

Nevädza má vo svojom pomenovaní mnoho nejasného. Ani latinský názov sa nepoužíva jednotne. Donedávna sa uprednostňovalo označenie Centaurea cyanus podľa bájnych kentaurov, ktorí sa po zanechaní bojového a dobrodružného života venovali medicíne.
Najslávnejší kentaur bol lekár Chiron, Eskulapov učiteľ. Chiron si vyliečil ranu od Heraklovho šípa liekom z byliny kentaureion, čo je naša zemežlč; tá sa delila o meno s južným druhom nevädze — Centaurea centaurium (u Dioskoridesa „veľké kentaureion", pričom zemežlč bola menšie kentaureion). Linné preniesol názov na nevädzu. Prívlastok cyanus je z gréckeho kyanos = modrý, pre farbu úborov. Dnešné vedecké meno je však odvodené z cyanus a segetum (latinsky seges = siatie, jarina, obilie), t. j. modrý kvet medzi obilím.

Z príbuzných druhov a foriem alebo hybridov, zaradených zvyčajne do rodu Jacea Mill., z včelárskeho hľadiska prichádza do úvahy predovšetkým nevädzovec lúčny — J. pratensis Lam., príp. nevädzník hlaváčovitý — Colymbada scabiosa (L.) Holub; sú nenáročné, rastú v obilí, na lúkach, stráňach i na suchých pôdach. Kvitnú v júni až októbri; hromadný rozkvet sa končí zvyčajne v auguste. Výdatne medujú. Včelám na niektorých miestach zaisťujú hlavnú znášku a poskytujú aj dostatočné množstvo peľu. Med býva sfarbený tmavo až čierno. Med z n. poľnej je hnedastý, ostrej chuti, pričom peľ je žltobiely. Vyznačuje sa však tým, že ťažko cukornatie a pekne vonia. Nevýhodou je to, že nevädza rastie prevažne medzi obilím, kde včely nalietavaním na klasy si často porušujú krídelká. Nevädza je významná aj tým, že zaisťuje znášku aj v suchých rokoch. Hospodársky je takmer bezvýznamnou burinou (žerú ju iba ovce a kozy).

Predmetom zberu sú sýtomodré hlavičky kvetov s kalichom bez stopiek — Flos cyani cum calyce, alebo len sýtomodré jazykovité kvety vytrhávané z úborov na začiatku kvitnutia rastliny (máj—júl, niekedy aj august).
Sušíme rýchlo v tieni, v tenkej vrstve (1—2 cm), nikdy nie na slnku (kvet vybledne). Lepšie je sušiť umelým teplom — teplotou do 35 °C, tak si kvet zachová pôvodnú farbu. Pomer zosušenia je asi 5 : 1 (s kalichom), 6 : 1 (bez kalicha).
Na skladovanie je droga veľmi citlivá, patrí do dobre zatvorených obalov (najlepšie z umelých hmôt) a treba ju chrániť pred svetlom (vybledne a plesnie).
Podstatnú zložku obsahových látok drogy tvoria modré farbivá, princíp tvorí seskviterpén laktónového zloženia a azulogénneho charakteru (proazulén a antokyanosidy), potom glykozid
cichoriín, triesloviny, flavonoidy, sliz a minerálne soli (o. i. dosť mangánových). V súčasnosti sa droga používa hlavne ako antiflogistikum a diuretikum. Dávkuje sa jedna kávová lyžička na šálku záparu a pije sa 2 x denne (používa sa hlavne v zmesi s ďalšími drogami); veľmi často tvorí iba skrášľovaciu prísadu čajovín. V 16. stor. i neskôr sa užíval zápar aj ako prostriedok proti „búchaniu srdca" (výťažok zmiešaný s pivom miernil bolesti v močových cestách), proti žltačke a do očných vôd ako mierne antiseptikum.

Ľudovo sa ešte dnes droga uplatňuje v čajovinách na látkovú premenu, zvonka na omývanie rán a vredov a ako prísada do vodičiek na vlasy.

Z nevädzových jazykovitých lupienkov sa izoluje azúrovomodré farbivo, ktorým sa prikrašľujú kozmetické prípravky. Novšie sa droga zavádza aj ako horčinový prostriedok pri žalúdočných
ťažkostiach.


Zdroj: Kresanek, Krejca-Atlas liecivych rastlin lesnych plodov[/justify][/JUSTIFY]
User avatar
vilcakul
Moderátor
Moderátor
 
Posts: 473
Joined: Monday, 25. February 2008, 13:35


Return to Rastliny liečia

Who is online

Users browsing this forum: No registered users and 1 guest

cron